1. Kronická 17, 1 Keď sa už Dávid usadil vo svojom paláci, povedal prorokovi Nátanovi: Ja síce bývam v cédrovom paláci, ale archa Hospodinovej zmluvy je len pod stanovými závesmi. 2 Nátan odvetil Dávidovi: Urob všetko, čo máš na mysli, lebo Boh je s tebou. 3 Tej istej noci oslovil Boh Nátana: 4 Odkáž môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto vraví Hospodin: Nie, nepostavíš mi dom na bývanie. 5 Veď som nebýval v dome odvtedy, ako som vyviedol Izrael, až dodnes, ale som sa sťahoval zo stanu do stanu a z príbytku do príbytku. 6 Keď som tak putoval s celým Izraelom, či som sa zmienil niektorým sudcom Izraela, ktorým som prikázal viesť môj ľud: Prečo mi nestaviate cédrový dom? 7 Môjmu služobníkovi Dávidovi teda odkáž: Takto vraví Hospodin zástupov: Vzal som ťa od pastvy, od zavracania oviec, aby si sa stal vojvodcom môjho izraelského ľudu. 8 Sprevádzal som ťa, kam si len šiel a vyhnal som spred teba všetkých tvojich nepriateľov. Urobím ťa slávnym, ako sú pozemskí velikáni. 9 Určím miesto pre môj izraelský ľud, zasadím ho, takže bude mať svoj domov a nemusí sa už znepokojovať. Ničomníci nebudú s ním už tvrdo zaobchádzať ako predtým, 10 ako za čias, keď som ustanovil sudcov nad svojím izraelským ľudom. Pokorím všetkých tvojich nepriateľov. Oznamujem ti, že Hospodin postaví dom tebe. 11 Keď nadíde čas tvojho odchodu k otcom, ustanovím ti nástupcu spomedzi vlastných synov a upevním mu kráľovstvo. 12 On mi postaví dom a ja mu natrvalo upevním trón. 13 Budem mu otcom a on mi bude synom. Priazeň mu však neodnímem, ako som ju odňal tvojmu predchodcovi, 14 ale ho ponechám vo svojom dome a vo svojom kráľovstve navždy, jeho trón bude vždy pevný. 15 Všetko, čo Nátan povedal Dávidovi, bolo v súlade s týmito slovami a celým týmto videním.

Marek 1, 40 Tu prišiel k nemu malomoc­ný a prosil ho na kolenách: Ak chceš, môžeš ma očis­tiť. 41 Ježiš sa nad ním zľutoval, vy­strel ruku, dot­kol sa ho a po­vedal mu: Chcem, buď čis­tý! 42 Jeho malomocen­stvo hneď zmiz­lo a bol očis­tený. 43 Prís­ne ho na­pomenul a hneď ho po­slal preč. 44 Po­vedal mu: Hľaď, aby si ni­komu nič ne­povedal, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetu za svoje očis­tenie, ako pri­kázal Mojžiš — im na svedec­tvo. 45 Lenže on po svojom od­chode začal o tom veľa rozp­rávať a roz­chyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už ne­mohol verej­ne voj­sť do mes­ta a zdržiaval sa von­ku na osamelých mies­tach. No i tak za ním zo­všadiaľ pri­chádzali.