1. Kronická 17, 16 Kráľ Dávid si šiel sadnúť pred Hospodina a zvolal: Ani ja, ani moja rodina sme si nezaslúžili to, že si ma doviedol až sem, Hospodin, Bože. 17 Ani to ti, Bože, nestačilo, ale si hovoril o budúcnosti domu svojho služobníka a pohliadol si na mňa, Hospodin, Bože, ako na významného človeka. 18 Čím môže Dávid ešte prispieť k sláve, ktorou si vyznačil svojho služobníka? Ty ho predsa poznáš. 19 Hospodin, pre svojho služobníka a podľa svojho srdca si uskutočnil celé toto veľké dielo a oznámil si všetky významné udalosti. 20 Podľa toho, čo sme sami počuli, sa ti, Hospodin, nikto nevyrovná a okrem teba niet Boha. 21 Kto je ako tvoj ľud Izrael, jediný národ na zemi, ktorý prišiel Boh vykúpiť za svoj ľud a preslávil sa veľkými a úžasnými skutkami, keď si vyhnal národy spred svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta? 22 Svoj izraelský ľud si si navždy privlastnil a sám si sa, Hospodin, stal ich Bohom. 23 Nuž teda, Hospodin, nech prísľuby, ktoré si vyslovil o svojom služobníkovi a jeho dome, platia navždy. Čo si sľúbil, splň! 24 Nech tvoje meno nikdy nestráca platnosť a význam, aby sa hovorilo: Hospodin zástupov, Boh Izraela, je pre Izrael Bohom! A dom tvojho služobníka Dávida nech je pevný pred tebou. 25 Veď ty, Bože môj, si vyjavil svojmu služobníkovi, že mu postavíš dom. Preto sa tvoj služobník osmelil modliť sa pred tebou. 26 Teraz však, Hospodin, ty sám si Boh, keď si vyslovil o svojom služobníkovi tento priaznivý prísľub, 27 požehnaj láskavo dom svojho služobníka, aby vždy obstál pred tebou. Veď čo ty, Hospodin, požehnáš, je navždy požehnané.
Marek 2, 1 Po niekoľkých dňoch sa znovu vrátil do Kafarnauma. Roznieslo sa, že je v dome. 2 Nahrnulo sa ta veľa ľudí, takže už nemali miesta ani predo dvermi. A Ježiš im hlásal slovo. 3 Vtedy k nemu prišli štyria, ktorí priniesli ochrnutého človeka. 4 Pretože sa k nemu pre množstvo ľudí nemohli dostať, otvorili strechu tam, kde bol Ježiš, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. 5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy! 6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali: 7 Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Odpúšťať hriechy môže jedine Boh. 8 Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že takto uvažujú a spýtal sa: Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri? 9 Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: Odpúšťajú sa ti hriechy — alebo povedať: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! 10 Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému: 11 Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! 12 On vstal, vzal si lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci žasli, velebili Boha a hovorili: Čosi také sme ešte nikdy nevideli.
