1. Kronická 28, 1 Dávid zhromaždil do Jeruzalema všetkých izraelských hodnostárov: kmeňových náčelníkov a veliteľov oddielov, ktorí slúžili kráľovi, ďalej tisícnikov, stotníkov, správcov celého majetku i kráľovho stáda i jeho synov, dvoranov, hrdinov a všetkých udatných bojovníkov. 2 Kráľ vstal a ujal sa slova: Bratia moji a ľud môj, vypočujte ma! Sám som pomýšľal postaviť príbytok pre archu Hospodinovej zmluvy ako podnož nášho Boha a vykonal som prípravy na stavbu. 3 Boh mi však povedal: Ty nemôžeš postaviť dom môjmu menu, lebo si ako bojovník prelial krv. 4 Hospodin, Boh Izraela, si z celej rodiny vyvolil mňa, aby som sa natrvalo stal kráľom nad Izraelom. Júdu si vyvolil za vojvodcu, v dome Júdovom zas moju rodinu a spomedzi mojich súrodencov sa mu zapáčilo mňa ustanoviť kráľom nad celým Izraelom. 5 Zo všetkých mojich synov — Hospodin ma totiž obdaril mnohými synmi — si vyvolil môjho syna Šalamúna, aby zasadol na trón Hospodinovho kráľovstva nad Izraelom. 6 Povedal mi: Tvoj syn Šalamún mi postaví dom i nádvoria, lebo som si ho vyvolil za syna a budem mu otcom. 7 Navždy upevním jeho kráľovstvo, ak bude svedomito uplatňovať moje príkazy a právne predpisy ako dnes. 8 Teraz pred zrakom celého Izraela a zhromaždenia Hospodina a v prítomnosti nášho Boha vás napomínam: Pozorne skúmajte všetky prikázania Hospodina, svojho Boha, aby ste mohli vlastniť túto krásnu krajinu a odovzdali ju do trvalého dedičstva svojim potomkom. 9 Ty však, Šalamún, syn môj, poznávaj otcovho Boha a slúž mu oddaným srdcom a ochotnou mysľou, lebo Hospodin skúma všetky srdcia a pozná všetko, čo myseľ vytvorí. Ak ho budeš hľadať, dá sa ti nájsť, ak ho však opustíš, zavrhne ťa navždy. 10 Pováž teda, že si ťa zvolil Hospodin, aby si mu postavil murovanú svätyňu. Pusti sa smelo do práce!

Marek 5, 21 Keď sa Ježiš opäť preplavil loďou na druhý breh, zhromaždil sa okolo neho pri mori veľký zástup. 22 Tu prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Len čo uzrel Ježiša, padol mu k nohám 23 a úpenlivo ho prosil: Dcérka mi skonáva. Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila! 24 Ježiš s ním odišiel. 25 Bola tam istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. 26 Veľa vytrpela od mnohých lekárov, minula na to celý svoj majetok, ale nič jej to neosožilo, ba stav sa jej neustále zhoršoval. 27 Keď sa dopočula o Ježišovi, pretisla sa zástupom a odzadu sa dotkla jeho odevu, 28 lebo si povedala: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, budem uzdravená! 29 Krvácanie sa hneď zastavilo, takže na tele pocítila, že z neduhu je vyliečená. 30 Ježiš hneď poznal, že vyšla z neho sila. Obrátil sa k zástupu a opýtal sa: Kto sa dotkol môjho rúcha? 31 Jeho učeníci mu povedali: Vidíš, že sa ľudia na teba tlačia, a ty sa ešte pýtaš: Kto sa ma dotkol? 32 Ale on sa poobzeral dookola, aby videl tú, ktorá to urobila. 33 Žena vedela, čo sa s ňou stalo; ustrašená a rozochvená prišla bližšie, hodila sa pred ním na kolená a rozpovedala celú pravdu. 34 On ju oslovil: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji, buď zbavená svojho trápenia. 35 Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy so správou: Tvoja dcéra zomrela, načo ešte obťažuješ učiteľa? 36 Keď Ježiš začul tieto slová, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 Nikomu inému nedovolil, aby ho sprevádzal, len Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. 38 Keď prišli do domu predstaveného synagógy, videl veľký rozruch, plačúcich a nariekajúcich. 39 Vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí. 40 A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do izby, kde ležalo dieťa. 41 Chytil dieťa za ruku a povedal mu: Talitha kum! Čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň! 42 Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas. 43 Ježiš im dôrazne kládol na srdce, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť.