1. Kronická 29, 1 Potom povedal kráľ Dávid celému zhromaždeniu: Môj syn Šalamún, jediný, ktorého si vyvolil Boh, je neskúsený mladík. Samo dielo je však rozsiahle, lebo tá veľkolepá budova nie je určená pre človeka, ale pre Hospodina, Boha. 2 Podľa svojich možností som zaobstaral pre dom svojho Boha zlato na zlaté, striebro na strieborné, bronz na bronzové, železo na železné, drevo na drevené predmety, ďalej ónyxové kamene, kamene na výzdobu, kamene malachitové a pestrofarebné, rôzne drahokamy a množstvo mramoru. 3 Pretože mi záleží na dome svojho Boha, pridávam ešte z vlastného majetku zlato a striebro pre dom svojho Boha ako doplnok k tomu všetkému, čo som už zaobstaral pre svätyňu: 4 tritisíc talentov zlata ofírskej akosti, sedemtisíc talentov pretaveného striebra na obloženie stien miestností, 5 zlato na zlaté, striebro na strieborné predmety a pre rôznu prácu umelcov. Kto by chcel dnes ochotne niečo obetovať Hospodinovi? 6 Predáci rodín a izraelských kmeňov, tisícnici, stotníci i kráľovskí úradníci prispeli svojimi milodarmi. 7 Na účely Božieho domu darovali päťtisíc talentov zlata, desaťtisíc dareikov, desaťtisíc talentov striebra, osemnásťtisíc talentov bronzu a stotisíc talentov železa. 8 Kto mal nejaké drahokamy, daroval ich na poklad Hospodinovho domu do rúk Geršónovca Jechíela. 9 Ľud sa radoval z ich milodarov, lebo z celého srdca ochotne obetovali Hospodinovi. Ba i kráľ Dávid sa nesmierne radoval.

Marek 6, 7 Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval. 8 Zavolal si Dvanástich, začal ich posielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi. 9 Prikazoval im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali; ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, 10 na nohy si mali obuť len sandále a nemali si obliekať dvoje šiat. 11 Ďalej im hovoril: Keď vojdete niekde do domu, zostaňte tam dovtedy, kým z toho miesta neodídete. 12 Ak vás na niektorom mieste neprijmú a nebudú chcieť vypočuť, odíďte odtiaľ. A straste si prach z nôh ako svedectvo pre nich. 13 Vyšli teda a vyzývali na pokánie.