1.Mojžišova 15, ¹ Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní Hospodinovo slovo: „Neboj sa, Abrám, ja som tvoj štít, tvoja hojná odmena.“² Abrám povedal: „Pán, Hospodin, čože mi dáš?! Veď odchádzam bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Eliezer.“ ³ Abrám ešte dodal: „Veď si mi nedal potomka a môj sluha, narodený v mojom dome, má byť mojím dedičom?“ ⁴ Hospodin mu však povedal: „On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z teba.“ ⁵ Vyviedol ho von a povedal mu: „Len sa pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať,“ a dodal: „Toľko bude tvojho potomstva.“ ⁶ Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť. ⁷ Potom mu povedal: „Ja som Hospodin, ktorý som ťa vyviedol z chaldejského Úru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“ ⁸ On sa opýtal: „Pán, Hospodin, podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť?“ ⁹ On mu odpovedal: „Prines mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbka!“ ¹⁰ Keď to všetko priniesol, rozpolil to a jednu polovicu položil naproti druhej, ale vtáky nerozpolil. ¹¹ Dravé vtáky zlietali na mŕtve telá a Abrám ich odháňal.¹² Keď zapadlo slnko, Abrám tvrdo zaspal, zovrela ho tieseň hrozivej temnoty. ¹³ Hospodin povedal Abrámovi: „Dobre si uvedom, že tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine, zotročia ich a štyristo rokov budú s nimi zle zaobchádzať. ¹⁴ No ja budem súdiť aj národ, ktorému budú otročiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom. ¹⁵ Ty však odídeš v pokoji k svojim predkom a pochovajú ťa v úctyhodnej starobe. ¹⁶ Vo štvrtom pokolení sa sem však vrátia, lebo doteraz nie sú dovŕšené viny Amorejčanov.“¹⁷ Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma, objavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala medzi rozpolenými čiastkami. ¹⁸ V ten deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom a povedal: „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptského potoka až po Veľkú rieku, rieku Eufrat, ¹⁹ územie Kénitov, Kenizzejcov, Kadmončanov, ²⁰ Chetitov, Perizzejcov a Refajov, ²¹ Amorejčanov, Kanaánčanov, Girgašejov a Jebúsejov.“

Marek 3, ¹³ Potom vystúpil na vrch a pozval k sebe tých, ktorých sám chcel. A oni prišli k nemu. ¹⁴ Vtedy ustanovil Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi, aby boli s ním a mohol ich posielať kázať ¹⁵ a aby mali moc vyháňať démonov. ¹⁶ Toto sú Dvanásti, ktorých ustanovil: Šimon, ktorému dal meno Peter, ¹⁷ Jakub Zebedejov a Ján, Jakubov brat — ktorým dal meno Boanérges, čo značí synovia hromu, ¹⁸ ďalej Ondrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Tadeáš, Šimon Kanaánsky ¹⁹ a Judáš Iškariotský, ktorý ho aj zradil. ²⁰ Potom vošiel do domu a znova sa zišiel zástup, takže si nemohli ani chleba zajesť. ²¹ Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, prišli, aby ho odviedli, lebo hovorili, že sa pomiatol.