1.Mojžišova 18, ¹ Keď Abrahám sedel pri vchode do svojho stanu pri Mamreho duboch, za najväčšej páľavy dňa sa mu zjavil Hospodin. ² Pozrel sa a neďaleko seba videl stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, bežal im v ústrety od vchodu svojho stanu a poklonil sa im až po zem. ³ Povedal: „Pane, ak som získal u teba priazeň, neobíď svojho služobníka! ⁴ Dám priniesť trochu vody, umyjete si nohy a odpočiniete si pod stromom. ⁵ Donesiem kus chleba, posilníte sa a pôjdete ďalej. Veď preto ste zabočili k svojmu služobníkovi.“ Oni odpovedali: „Urob, ako vravíš.“⁶ Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: „Rýchlo zamies z troch seí jemnej múky a upeč posúchy!“ ⁷ Potom Abrahám sám zabehol k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a ten sa poponáhľal pripraviť ho. ⁸ Vzal čerstvé maslo, mlieko, pripravené teľa a predložil im to. Kým jedli, on stál pri nich pod stromom.⁹ Spýtali sa ho: „Kde je tvoja manželka Sára?“ Odpovedal: „Tu, v stane.“ ¹⁰ Hospodin povedal: „O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a tvoja manželka Sára bude mať syna.“ Sára počúvala za vchodom do stanu. ¹¹ Abrahám a Sára boli starí, mali vysoký vek, a Sára už bola dávno po prechode. ¹² Preto sa Sára v duchu zasmiala a povedala si: „Teraz, keď som už stará, mám myslieť na rozkoš? Aj môj pán je starec.“ ¹³ Hospodin povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smeje a myslí si: ‚Či by som naozaj mohla porodiť, keď som zostarla?‘ ¹⁴ Je azda Hospodinovi niečo nemožné? O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna.“ ¹⁵ Sára však zapierala a povedala: „Nesmiala som sa.“ Bála sa totiž. Hospodin jej povedal: „Určite si sa smiala.“ ¹⁶ Odtiaľ sa muži odobrali a zamierili k Sodome. Abrahám ich šiel odprevadiť. ¹⁷ Hospodin povedal: „Môžem tajiť pred Abrahámom, čo chcem urobiť? ¹⁸ Abrahám sa bezpochyby stane veľkým a zdatným národom a v ňom budú požehnané všetky národy zeme. ¹⁹ Jeho som si vyvolil, aby prikázal svojim synom i všetkým svojim potomkom dbať na Hospodinovu cestu a konať podľa spravodlivosti a práva, aby Hospodin mohol splniť Abrahámovi všetko, čo mu sľúbil.“ ²⁰ Hospodin povedal: „Obžaloba Sodomy a Gomory je priveľká a ich hriech je veľmi ťažký. ²¹ Zostúpim teda a pozriem sa, či naozaj robia, alebo nerobia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne. Chcem to vedieť.“²² Muži sa odtiaľ odobrali a šli do Sodomy, Abrahám ešte stále stál pred Hospodinom. ²³ Pristúpil bližšie a pýtal sa: „Naozaj chceš zahubiť spravodlivého s bezbožným? ²⁴ Keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu pre tých päťdesiatich spravodlivých, čo sú v ňom? ²⁵ Niečo také predsa neurobíš, aby si s bezbožným usmrtil aj spravodlivého. Potom by spravodlivý bol ako bezbožný? Niečo také predsa neurobíš. Či ten, čo súdi celú zem, nebude konať spravodlivo?“ ²⁶ Hospodin mu povedal: „Ak nájdem v meste Sodome päťdesiat spravodlivých, pre nich odpustím celému tomu miestu.“ ²⁷ Abrahám odpovedal: „Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom, hoci som len prach a popol. ²⁸ Čo ak bude chýbať päť spravodlivých z päťdesiatich? Zničíš pre piatich celé mesto?“ „Nezničím,“ povedal, „ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“ ²⁹ On však vravel ďalej a spýtal sa: „Možno sa ich tam nájde len štyridsať.“ Odpovedal: „Pre štyridsiatich to neurobím.“ ³⁰ Abrahám povedal: „Nech sa môj Pán nenahnevá, že ešte hovorím. Azda sa ich tam nájde len tridsať,“ a on odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“ ³¹ Abrahám ďalej povedal: „Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom. Čo ak sa ich tam nájde len dvadsať?“ Odpovedal: „Nezahubím ich ani pre dvadsiatich.“ ³² „Prosím, nech sa nehnevá môj Pán,“ pokračoval, „že ešte raz prehovorím. Možno sa ich tam nájde len desať.“ Odpovedal: „Pre desiatich ich nezahubím.“ ³³ Keď Hospodin skončil rozhovor s Abrahámom, odišiel, a Abrahám sa vrátil domov.

Marek 4, ¹ Opäť začal učiť pri mori. Zhromaždil sa k nemu taký veľký zástup, že nastúpil do člna na mori a posadil sa tam, zatiaľ čo celý zástup zostal na brehu mora. ² Učil ich mnohým veciam v podobenstvách a vo svojom učení im hovoril: ³ „Počúvajte! Rozsievač vyšiel siať. ⁴ Keď rozsieval, niektoré zrno padlo na kraj cesty, prileteli vtáky a pozobali ho. ⁵ Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo dostatok zeme. Hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi. ⁶ Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho a pretože nemalo koreň, uschlo. ⁷ Ďalšie padlo medzi tŕnie. Tŕnie sa rozrástlo a udusilo ho, takže neprinieslo úrodu. ⁸ A iné padlo do dobrej pôdy, vzišlo, vyrástlo a prinieslo úrodu: niektoré tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie stonásobnú.“ ⁹ A dodal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ ¹⁰ Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho spolu s Dvanástimi, sa ho pýtali, čo znamenajú podobenstvá. ¹¹ Povedal im: „Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, sa všetko podáva v podobenstvách,¹² aby len hľadeli a hľadeli, ale nevideli, a aby len počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa neobrátili a nebolo im odpustené.“ ¹³ Potom im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky ostatné podobenstvá? ¹⁴ Rozsievač rozsieva slovo. ¹⁵ To zrno vedľa cesty sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. ¹⁶ Podobne je to aj s tými, u ktorých je zasiate do skalnatej pôdy: keď slovo počujú, hneď ho s radosťou prijímajú, ¹⁷ no nemajú v sebe koreň, sú chvíľkoví. Keď potom príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď odpadnú. ¹⁸ A u iných je zasiate do tŕnia. Oni slovo síce počúvajú, ¹⁹ ale svetské starosti, mámenie bohatstva a žiadostivosť po ostatných veciach prenikajú dovnútra a slovo udusia, takže zostáva bez úžitku. ²⁰ Nakoniec sú takí, u ktorých je zasiate do dobrej pôdy: slovo počúvajú, prijímajú a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný, ba aj stonásobný.“