1. Mojžišova 21,
1 Hospodin navštívil Sáru, ako povedal, a splnil, čo jej sľúbil. 2 Sára počala a porodila Abrahámovi syna v jeho starobe a v čase, ktorý mu Boh predpovedal. 3 Abrahám dal svojmu synovi, ktorého mu porodila Sára, meno Izák. 4 Na ôsmy deň obrezal Abrahám svojho syna Izáka, ako mu prikázal Boh. 5 Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn Izák. 6 Vtedy Sára povedala: Boh mi dal dôvod zasmiať sa. Kto sa to dopočuje, zasmeje sa. 7 A dodala: Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude ešte pridájať synov? A predsa som mu porodila syna v jeho starobe. 8 Chlapec rástol a odstavila ho. V deň, keď bol Izák odstavený, Abrahám vystrojil veľkú hostinu. 9 Keď Sára videla, že syn Egypťanky Hagar, ktorého porodila Abrahámovi, vysmieva sa jej synovi, 10 povedala Abrahámovi: Vyžeň tú slúžku i jej syna, lebo syn tejto slúžky nesmie mať podiel na dedičstve s mojím synom Izákom. 11 Abraháma sa to veľmi dotklo, lebo to bol jeho syn. 12 Boh však povedal Abrahámovi: Netráp sa nad chlapcom ani nad slúžkou. Poslúchni Sáru vo všetkom, čo ti povedala, lebo tvoje potomstvo sa bude volať po Izákovi. 13 No aj zo syna slúžky urobím veľký národ, lebo je tvojím potomkom. 14 Abrahám včasráno vzal chlieb a mech s vodou, dal to Hagar; dieťa jej položil na plecia a prepustil ju. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba. 15 Keď sa voda z mecha minula, položila chlapca pod jeden z kríkov, 16 poodišla a sadla si opodiaľ, asi na dostrel z luku, lebo si povedala: Nemôžem sa dívať, ako zomiera dieťa. Sadla si naproti a nahlas sa rozplakala. 17 Boh však počul chlapcov hlas a Boží anjel zavolal z neba na Hagar a povedal jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, veď Boh počul chlapcov hlas tam, kde je. 18 Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne svojou rukou, lebo z neho urobím veľký národ. 19 Vtom jej Boh otvoril oči a ona zazrela vodný prameň. Šla teda naplniť mech vodou a dala sa chlapcovi napiť. 20 Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol, býval na púšti a stal sa lukostrelcom. 21 Potom sa usadil na púšti Páran a matka mu vzala ženu z Egypta. 22 V tom čase Abímelech a veliteľ jeho vojska, Píkol, povedali Abrahámovi: Boh je s tebou vo všetkom, čo konáš. 23 Preto mi tu na Boha prisahaj, že neoklameš ani mňa, ani môjho následníka a moje potomstvo, ale ako som sa ja verne zachoval voči tebe, tak sa budeš aj ty správať voči mne a krajine, v ktorej si cudzincom. 24 Abrahám povedal: Prisahám. 25 Potom Abrahám dohováral Abímelechovi pre studňu, ktorej sa Abímelechovi sluhovia násilne zmocnili. 26 Abímelech odpovedal: Neviem, kto to urobil. Veď ani ty si mi to neoznámil, ani som o tom dosiaľ nepočul. 27 Vtedy Abrahám vzal ovce i dobytok, dal to Abímelechovi a obaja uzavreli zmluvu. 28 Potom Abrahám oddelil zo stáda sedem oviec. 29 Abímelech sa spýtal Abraháma: Čo má znamenať tých sedem oviec, ktoré si oddelil? 30 On odpovedal: Vezmi si odo mňa týchto sedem oviec na svedectvo, že túto studňu som vykopal ja. 31 Preto sa to miesto nazýva Beér-Šeba, lebo obaja tam prisahali. 32 Takto uzavreli zmluvu v Beér-Šebe. Potom sa Abímelech a veliteľ jeho vojska Píkol pobrali a vrátili sa na územie Filištíncov. 33 Abrahám zasadil v Beér-Šebe tamarišku a vzýval tam meno Hospodina, Večného Boha. 34 Abrahám dlho býval v krajine Filištíncov.
Matúš 7,
7 Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám. 8 Veď každý, kto prosí, dostáva, kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí. 9 Kto z vás je taký človek, že by dal synovi kameň, keď si prosí chlieb, 10 alebo že by mu dal hada, keď si prosí rybu? 11 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia! 12 Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. V tom je celý zákon i proroci. 13 Vchádzajte tesnou bránou! Veď priestranná brána a široká cesta vedú do záhuby a mnoho je tých, čo ňou vchádzajú. 14 Do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, čo ju nachádzajú.
