1.Mojžišova 24, 1 Abrahám bol starec vo vysokom veku a Hospodin ho vo všetkom požehnával. 2 Abrahám povedal najstaršiemu sluhovi vo svojom dome, ktorý mu spravoval celý majetok: „Polož svoju ruku pod moje bedrá! 3 Zaväzujem ťa prísahou pred Hospodinom, Bohom neba i zeme, že nevezmeš pre môjho syna ženu z dcér Kanaánčanov, medzi ktorými bývam, 4 ale pôjdeš do mojej vlasti k môjmu príbuzenstvu a tam vyberieš ženu pre môjho syna Izáka.“ 5 Sluha mu odpovedal: „Ak tá žena nebude chcieť ísť so mnou do tejto krajiny, mám potom zaviesť tvojho syna späť do krajiny, z ktorej si odišiel?“ 6 Abrahám mu povedal: „Neopováž sa zaviesť ta môjho syna! 7 Hospodin, Boh nebies, ma vyviedol z domu môjho otca, z mojej rodnej krajiny, oslovil ma a prisahal mi: ‚Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.‘ On pošle pred tebou svojho anjela a ty budeš môcť vybrať ženu pre môjho syna. 8 Keby však tá žena s tebou nechcela ísť, táto prísaha ťa nebude zaväzovať. Len môjho syna ta nezaveď!“ 9 Nato sluha položil ruku pod bedrá svojho pána, Abraháma, a odprisahal mu to.10 Sluha vzal desať tiav zo stáda svojho pána a odišiel. Mal so sebou aj rôzne drahocennosti od svojho pána. Vydal sa na cestu do Aram-Naharajimu, do Nachórovho mesta. 11 Podvečer, keď ženy obvykle vychádzajú čerpať vodu, nechal ťavy pred mestom odpočívať pri studni. 12 Povedal: „Hospodin, Boh Abraháma, môjho pána, dopraj mi dnes šťastné stretnutie a preukáž láskavosť môjmu pánovi, Abrahámovi! 13 Pozri, stojím tu pri prameni a dcéry mužov mesta vychádzajú čerpať vodu. 14 Deva, ktorej poviem: ‚Nachýľ svoj džbán, aby som sa napil,‘ nech odpovie: ‚Napi sa a ja napojím aj tvoje ťavy.‘ Nech je to tá, ktorú si prichystal svojmu služobníkovi Izákovi. Podľa toho poznám, že si preukázal láskavosť môjmu pánovi.“ 15 Sotva to dopovedal, keď s džbánom na pleci prichádzala Rebeka, ktorá sa narodila Betuelovi, synovi Milky, ženy Abrahámovho brata Nachóra. 16 Bola to deva na pohľad veľmi krásna, panna, ktorú muž dosiaľ nepoznal. Zostúpila k prameňu, naplnila si džbán a vystúpila. 17 Sluha jej pribehol v ústrety a povedal: „Daj sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána!“ 18 Ona odvetila: „Napi sa, pane!“; rýchlo zložila džbán na ruku a dala sa mu napiť. 19 Keď sa napil, dodala: „Aj tvojim ťavám načerpám vody, aby sa dobre napili.“ 20 Rýchlo z džbána vyliala vodu do napájadla a odbehla k studni znova nabrať, aby napojila všetky jeho ťavy. 21 Muž ju pritom mlčky pozoroval, aby poznal, či Hospodin doprial jeho ceste úspech, alebo nie.22 Keď sa ťavy napili, muž vytiahol zlatý krúžok do nosa vážiaci pol šekla a dva zlaté náramky na jej ruky vážiace desať šeklov zlata, 23 a spýtal sa: „Povedz mi, čia si ty dcéra? Našlo by sa v dome tvojho otca miesto, kde by sme mohli prenocovať?“ 24 Odvetila mu: „Som dcéra Betuela, syna Milky, ktorá ho porodila Nachórovi,“ 25 a dodala: „Slamy a krmiva máme dosť aj miesta na nocľah.“ 26 Muž padol na kolená, klaňal sa Hospodinovi 27 a povedal: „Nech je zvelebený Hospodin, Boh Abraháma, môjho pána, ktorý neodňal svoju láskavosť a vernosť môjmu pánovi! Hospodin ma doviedol do domu príbuzných môjho pána.“
Marek 5, 21 Keď sa Ježiš opäť preplavil člnom na druhý breh, zhromaždil sa okolo neho pri mori veľký zástup. 22 Tu prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Len čo uzrel Ježiša, padol mu k nohám 23 a úpenlivo ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila!“ 24 Ježiš s ním odišiel. Nasledoval ho veľký zástup a tlačili sa na neho. 25 Bola tam istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. 26 Veľa vytrpela od mnohých lekárov, minula na to celý svoj majetok, ale nič jej to neprospelo, ba stav sa jej neustále zhoršoval. 27 Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho rúcha, 28 lebo si povedala: „Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, budem uzdravená!“ 29 Krvácanie sa hneď zastavilo, takže na tele pocítila, že je uzdravená zo svojho trápenia. 30 Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a opýtal sa: „Kto sa dotkol môjho rúcha?“ 31 Jeho učeníci mu povedali: „Vidíš, že sa ľudia na teba tlačia, a ty sa ešte pýtaš: ‚Kto sa ma dotkol?‘“ 32 Ale on sa poobzeral dookola, aby videl tú, ktorá to urobila. 33 Žena vedela, čo sa s ňou stalo; ustrašená a rozochvená prišla bližšie, padla pred ním a rozpovedala celú pravdu. 34 On ju oslovil: „Dcéra, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji, buď uzdravená zo svojho trápenia.“35 Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy a vraveli: „Tvoja dcéra zomrela, načo ešte unúvaš učiteľa?“ 36 Avšak Ježiš prepočul to, čo hovorili, a povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ 37 Nikomu inému nedovolil, aby ho sprevádzal, len Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. 38 Keď prišli do domu predstaveného synagógy, videl veľký rozruch, plačúcich a nariekajúcich. 39 Vošiel dnu a povedal im: „Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí.“ 40 A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do izby, kde ležalo dieťa. 41 Chytil dieťa za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ 42 Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas. 43 Ježiš im dôrazne prikázal, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť.
