1.Mojžišova 26, ¹ V krajine nastal hlad, no iný ako ten predošlý za Abrahámových čias. Izák sa odsťahoval do Geráru k filištínskemu kráľovi Abimelechovi. ² Zjavil sa mu Hospodin a povedal: „Nechoď do Egypta, zostaň v krajine, o ktorej ti poviem! ³ Pobudni v tej krajine ako cudzinec. Ja budem s tebou a požehnám ťa. Tebe a tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny. Tak splním prísahu, ktorou som sa zaviazal tvojmu otcovi Abrahámovi: ⁴ ‚Rozmnožím tvoje potomstvo ako nebeské hviezdy a tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny. V tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.‘ ⁵ To preto, že Abrahám poslúchol môj hlas a zachovával moje nariadenia, príkazy, ustanovenia a zákony.“ ⁶ Izák teda zostal v Geráre.⁷ Keď sa tamojší muži pýtali na jeho ženu, povedal: „To je moja sestra.“ Bál sa totiž priznať, že je to jeho manželka. Uvažoval takto: „Tunajší muži ma môžu pre Rebeku zabiť, lebo je veľmi pekná.“ ⁸ Keď tam už dlhší čas žil, raz sa filištínsky kráľ Abimelech díval z obloka a videl, ako sa Izák láska so svojou ženou Rebekou. ⁹ Abimelech si predvolal Izáka a povedal mu: „To je určite tvoja manželka! Prečo si mi teda povedal, že je to tvoja sestra?“ Izák odvetil: „Povedal som to preto, aby som pre ňu neprišiel o život.“ ¹⁰ Abimelech však povedal: „Čo si nám to urobil? Ľahko sa mohlo stať, že by niektorý muž s tvojou ženou spal a bol by si na nás uvalil veľkú vinu!“ ¹¹ Preto Abimelech prikázal všetkému ľudu: „Kto sa dotkne tohto muža alebo jeho ženy, toho stihne trest smrti!“ ¹² Izák začal v tej krajine siať a v tom roku zožal stonásobne, lebo Hospodin ho požehnal. ¹³ Tak sa tento muž vzmohol a vzmáhal sa čoraz viac a viac, až sa stal veľmi zámožný. ¹⁴ Vlastnil stáda oviec, dobytka a početné služobníctvo. Preto mu Filištínci závideli.¹⁵ Filištínci zasypali a prachom zahádzali všetky studne, ktoré vykopali sluhovia za čias Izákovho otca Abraháma. ¹⁶ Vtedy Abimelech povedal Izákovi: „Odíď od nás, lebo si oveľa mocnejší než my!“ ¹⁷ Nato Izák odtiaľ odišiel, utáboril sa v Gerárskom údolí a tam sa usídlil. ¹⁸ Izák znova vykopal studne vyhĺbené ešte za čias jeho otca Abraháma, ktoré po Abrahámovej smrti Filištínci zasypali. Pomenoval ich rovnako ako jeho otec. ¹⁹ Izákovi sluhovia pri výkope v Gerárskom údolí našli studňu s pramenitou vodou. ²⁰ Gerárski pastieri sa však preli s Izákovými pastiermi a hovorili: „To je naša voda!“ Preto sa tá studňa volá Ések, lebo sa s ním vadili. ²¹ Potom vykopali druhú studňu, ale aj pre tú sa hádali a pomenovali ju Sitna. ²² Odtiaľ odišiel a vykopal ďalšiu studňu, pre ktorú sa už nehádali. Pomenoval ju Rechobót a povedal: „Teraz nám Hospodin dožičil šíry priestor, aby sme sa v kraji mohli rozmnožiť.“ ²³ Odtiaľ sa odsťahoval Izák do Beér-Šeby. ²⁴ Tam sa mu v noci zjavil Hospodin a povedal: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma. Neboj sa, lebo som s tebou! Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo pre Abraháma, svojho služobníka.“²⁵ Izák tam postavil oltár a vzýval Hospodinovo meno. Tam si rozložil aj stan a Izákovi sluhovia tam vykopali studňu.²⁶ Prišiel k nemu Abimelech z Geráru, ako aj jeho priateľ Achuzzat a veliteľ jeho vojska Pichól. ²⁷ Izák im vtedy povedal: „Prečo ste prišli ku mne, veď ma nenávidíte a odohnali ste ma od seba!“ ²⁸ Oni na to odpovedali: „Presvedčili sme sa, že Hospodin je s tebou. Preto sme si povedali: Mali by sme uzavrieť prísažnú zmluvu — medzi nami a tebou —, ²⁹ že nám neublížiš, ako sme ti ani my neublížili. Veď sme ti preukazovali len dobro a prepustili sme ťa v pokoji. Ty si teraz Hospodinov požehnaný.“ ³⁰ Potom im pripravil hostinu a oni sa najedli a napili. ³¹ Včasráno vstali a prísažne uzavreli zmluvu. Izák ich potom prepustil a oni odišli od neho v pokoji. ³² V ten istý deň prišli Izákovi sluhovia a povedali mu o studni, ktorú vykopali: „Našli sme vodu!“ ³³ On ju nazval Šibea, preto sa to mesto dodnes volá Beér-Šeba.³⁴ Keď mal Ezáv štyridsať rokov, vzal si za ženu Juditu, dcéru Chetitu Beeriho, a Basemat, dcéru Chetitu Elóna. ³⁵ Tie strpčovali život Izákovi a Rebeke.

Marek 6, ¹⁴ Dopočul sa o ňom kráľ Herodes, lebo jeho meno sa stalo známym. Šírili sa takéto reči: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobia mocné sily!“ ¹⁵ Iní však hovorili: „Je to Eliáš!“ A ďalší hovorili: „Je to prorok, ako jeden z dávnych prorokov.“ ¹⁶ Keď to počul Herodes, povedal: „To Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych.“ ¹⁷ Herodes totiž prikázal Jána chytiť a vrhnúť v putách do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, pretože si ju vzal za ženu. ¹⁸ Ján totiž Herodesovi dohováral: „Nesmieš žiť so ženou svojho brata.“ ¹⁹ Preto Herodias zanevrela na Jána a chcela ho zabiť, ale nemohla. ²⁰ Herodes sa totiž Jána bál, lebo si uvedomoval, že je to spravodlivý a svätý muž, a chránil ho. Keď ho počúval, často bol v rozpakoch, no predsa ho rád počúval. ²¹ Vhodná chvíľa nastala, keď Herodes usporiadal na svoje narodeniny hostinu pre svojich veľmožov, veliteľov a významné osobnosti z Galiley. ²² Tu vošla dcéra Herodiady, tancovala a zapáčila sa Herodesovi i spolustolovníkom. Kráľ ponúkol dievčaťu: „Žiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti.“ ²³ Aj sa jej na to zaprisahal: „Čokoľvek si odo mňa budeš žiadať, dám ti, hoci by to bola aj polovica môjho kráľovstva.“ ²⁴ Ona odišla a opýtala sa matky: „Čo si mám žiadať?“ Matka jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ ²⁵ Dievča sa hneď ponáhľalo dnu ku kráľovi a vyslovilo želanie: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ ²⁶ Kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a kvôli hodovníkom ju nechcel odmietnuť. ²⁷ Kráľ hneď poslal kata a prikázal priniesť Jánovu hlavu. Ten odišiel a sťal ho vo väzení, ²⁸ priniesol jeho hlavu na mise, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. ²⁹ Keď sa to dozvedeli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtve telo a uložili ho do hrobu.