1.Mojžišova 28, ¹ Izák si zavolal Jákoba a požehnal ho. Prikázal mu: „Neber si ženu spomedzi Kanaánčaniek! ² Vyber sa do Paddán-Aramu, do domu Betuela, otca tvojej matky, a tam si vyber ženu z dcér Labána, brata tvojej matky. ³ Kiež ťa Boh Všemohúci požehná, urobí plodným a rozmnoží, aby si sa stal spoločenstvom národov! ⁴ Nech dá Abrahámovo požehnanie tebe i tvojmu potomstvu, aby si sa stal vlastníkom krajiny, v ktorej si cudzincom, a ktorú Boh dal Abrahámovi.“ ⁵ Izák prepustil Jákoba a ten sa odobral do Paddán-Aramu k Labánovi, synovi Aramejčana Betuela, brata Rebeky, Jákobovej a Ezávovej matky.⁶ Ezáv videl, že Izák Jákoba požehnal a poslal do Paddán-Aramu, aby si odtiaľ vzal ženu, a že mu pri požehnaní prikázal: Neber si ženu spomedzi Kanaánčaniek! ⁷ Ezáv videl, že Jákob poslúchol otca i matku a odišiel do Paddán-Aramu. ⁸ Keď Ezáv postrehol, že sa jeho otcovi Izákovi Kanaánčanky nepáčia, ⁹ odišiel k Izmaelovi a vzal si k svojim ženám ešte Machalat, dcéru Abrahámovho syna Izmaela, sestru Nebajóta.¹⁰ Jákob odišiel z Beér-Šeby a šiel do Charánu. ¹¹ Došiel na miesto, kde prenocoval, lebo slnko už zapadalo. Vzal jeden z kameňov, čo tam boli, dal si ho pod hlavu a ľahol si tam. ¹² Vo sne videl rebrík postavený na zemi, ktorého vrchol sa dotýkal neba. Boží anjeli po ňom vystupovali a zostupovali. ¹³ Nad ním stál Hospodin a hovoril: „Ja som Hospodin, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izáka. Zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojmu potomstvu. ¹⁴ Tvojho potomstva bude ako prachu zeme. Rozmnožíš sa na západ i na východ, na sever i na juh. V tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky rody zeme. ¹⁵ Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a dovediem ťa späť do tejto krajiny. Neopustím ťa, kým nesplním, čo som ti sľúbil.“ ¹⁶ Keď sa Jákob prebudil zo spánku, povedal: „Naozaj, Hospodin je na tomto mieste, ja som to nevedel!“ ¹⁷ Bál sa a povedal: „Akú hrôzu vzbudzuje toto miesto! Nie je to nič iné ako Boží dom, toto je nebeská brána.“ ¹⁸ Jákob včasráno vstal, vzal kameň, ktorý mal položený pod hlavou, postavil ho ako posvätný stĺp a zvrchu ho polial olejom. ¹⁹ Tomu miestu dal meno Bétel. Pôvodne sa to mesto volalo Lúz. ²⁰ Vtedy Jákob sľúbil: „Ak bude so mnou Boh, ak ma bude chrániť na ceste, na ktorú som sa vydal, ak mi dá chlieb na jedenie a šaty na oblečenie ²¹ a šťastne sa vrátim do domu svojho otca, Hospodin bude mojím Bohom. ²² Tento kameň, ktorý som postavil ako posvätný stĺp, bude Božím domom a zo všetkého, čo mi dáš, budem ti verne odvádzať desiatky.“

Marek 7, ¹ Potom sa k nemu zhromaždili farizeji a niektorí zákonníci, čo prišli z Jeruzalema. ² Všimli si, že niektorí z jeho učeníkov jedia chlieb nečistými, to znamená neumytými, rukami. ³ Farizeji a všetci židia dodržiavajú totiž tradície starších a nezačnú jesť, kým si až po zápästie neumyjú ruky. ⁴ Po návrate z trhu nejedia, kým sa neumyjú. Je aj veľa ďalších zvykov, ktoré prijali a ktorých sa pridŕžajú: umývanie pohárov a šálok, hrncov a medených nádob a lôžok. ⁵ Preto sa ho farizeji a zákonníci spýtali: „Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradície starších a jedia chlieb nečistými rukami?“ ⁶ On im odpovedal: „Dobre o vás pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.⁷ Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku učia ľudské príkazy.⁸ Opustili ste Božie prikázanie a pridŕžate sa ľudského podania.“ ⁹ A dodal: „Šikovne rušíte Božie prikázanie, aby ste zachovávali svoju tradíciu. ¹⁰ Veď už Mojžiš povedal: Cti svojho otca a svoju matku! a Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. ¹¹ No vy hovoríte: Ak niekto povie otcovi alebo matke: ‚Čokoľvek, čím by som ti mal pomôcť, je korban,‘ čiže obetný dar, ¹² už mu viac nedovolíte urobiť nič pre otca alebo matku. ¹³ Takto tradíciou, ktorú odovzdávate ďalej, rušíte Božie slovo. A robíte veľa podobných vecí.“¹⁴ Keď znova zavolal zástup, povedal im: „Všetci ma počúvajte a pochopte! ¹⁵ Človeka nemôže poškvrniť to, čo doňho vchádza zvonku, ale čo z neho vychádza, to poškvrňuje človeka.“ ¹⁷ Keď odišiel od zástupu a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. ¹⁸ Povedal im: „Tak aj vy ste nechápaví? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť, čo vchádza doňho zvonka? ¹⁹ Veď to mu nepreniká do srdca, ale vchádza do žalúdka a odtiaľ vychádza do stoky.“ Tým vyhlásil všetky pokrmy za čisté. ²⁰ A dodal: „To, čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. ²¹ Zvnútra, totiž z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, ²² cudzoložstvá, chamtivosť, podlosť, podvody, neviazanosť, závistlivé pohľady, rúhania, pýcha, pochabosť. ²³ Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka.“