1. Mojžišova 41, 37 Táto reč sa zapáčila faraónovi a všetkým jeho služobníkom. 38 Nato faraón povedal svojim služobníkom: Nájde sa taký muž, v ktorom je Boží Duch? 39 Potom faraón povedal Jozefovi: Keď ti dal Boh toto všetko poznať, nikto nie je natoľko rozvážny a múdry ako ty. 40 Budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud bude poslúchať tvoje rozkazy; len trónom ťa budem prevyšovať. 41 Faraón ešte dodal: Pozri, ustanovujem ťa za správcu celého Egypta. 42 Faraón potom sňal svoj prsteň z ruky a navliekol ho Jozefovi na ruku; obliekol ho do šiat z jemnej ľanovej látky a na krk mu zavesil zlatú reťaz. 43 Dal ho voziť v druhom najkrajšom voze a volať pred ním: Padnite na kolená! Tak bol ustanovený nad celým Egyptom. 44 Faraón povedal Jozefovi: Ja som faraón, ale bez teba v celom Egypte nikto nesmie pohnúť ani rukou, ani nohou. 45 Faraón zmenil Jozefovi meno na Cáfenat Panéach a dal mu za ženu Ásenat, dcéru ónskeho kňaza Pótifera. Jozef sa vydal na cestu po Egypte. 46 Jozef mal tridsať rokov, keď ho predstavili faraónovi, egyptskému kráľovi. Jozef potom odišiel od faraóna a cestoval po celom Egypte. 47 Po sedem rokov dávala zem hojnú úrodu.48 Počas nasledujúcich siedmich rokov zhromažďoval Jozef v Egypte všetku potravu a zásoby ukladal v mestách. V každom meste uložil potravu z okolitých polí. 49 Jozef nahromadil toľko obilia ako morského piesku, takže to prestali aj počítať, lebo spočítať sa to nedalo. 50 Skôr ako nastal rok hladu, Jozefovi sa narodili dvaja synovia, ktorých mu porodila Ásenat, dcéra ónskeho kňaza Pótifera. 51 Prvorodenému dal Jozef meno Menašše, lebo povedal: Boh mi dal zabudnúť na všetky moje útrapy a na celú rodinu môjho otca. 52 Druhému dal meno Efrajim, lebo povedal: Boh ma urobil plodným v krajine môjho utrpenia. 53 Sedem rokov hojnosti v Egypte sa skončilo 54 a ako Jozef povedal, začalo sa sedem rokov hladu. Hlad nastal vo všetkých krajinách, ale v celom Egypte bolo zatiaľ chleba dosť. 55 Keď už i celý Egypt trpel hladom a ľud volal k faraónovi o chlieb, faraón vravel všetkým Egypťanom: Choďte k Jozefovi a urobte, čo vám povie! 56 Keď hlad zachvátil celú zem, Jozef otvoril všetky sklady a predával Egypťanom obilie; v Egypte bol totiž veľmi veľký hlad. 57 Do Egypta prichádzali k Jozefovi nakupovať obilie zo všetkých krajín, lebo hlad bol veľmi veľký na celej zemi.
2. Korintskym 9, 1 Je vlastne zbytočné písať vám o službe pre svätých. 2 Veď viem o vašej ochote, vďaka ktorej sa môžem vami chváliť pred Macedónčanmi, že totiž Achájsko je už od minulého roka pripravené a vaša horlivosť povzbudila mnohých. 3 Poslal som teda bratov, aby naša chvála o vás nebola v tomto ohľade iba prázdnou rečou, ale aby ste boli pripravení, ako som vám prikázal; 4 a my — nechcem povedať vy — aby sme v tejto veci neboli zahanbení, keď prídu so mnou Macedónčania a nájdu vás nepripravených. 5 Preto som pokladal za potrebné poprosiť bratov, aby najskôr išli k vám a pripravili váš ohlásený dar, aby takto pripravený bol prejavom vašej štedrosti, nie chamtivosti. 6 Je to tak: Kto skúpo seje, skúpo bude aj žať, kto však seje štedro, štedro bude aj žať. 7 Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh. 8 Veď Boh má moc rozhojniť vo vás všetku milosť, aby ste mali vždy a vo všetkom všetkého dostatok na každý dobrý skutok, 9 ako je napísané: Rozsýpal, dával chudobným, jeho spravodlivosť trvá naveky. 10 A ten, ktorý zabezpečuje rozsievačovi osivo a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží aj vaše osivo a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti. 11 Z každej stránky budete obohatení vo všetkej dobrosrdečnosti a tá v nás vzbudzuje vďačnosť voči Bohu. 12 Pretože konanie tejto posvätnej služby nielenže odstraňuje núdzu svätých, ale sa aj znásobuje mnohými prejavmi vďaky voči Bohu. 13 Veď tým, že sa osvedčujete v tejto službe, oslavujú Boha za to, že sa poslušne podriaďujete Kristovmu evanjeliu a dobrosrdečne sa delíte s nimi i so všetkými. 14 Budú sa za vás modliť a túžiť po vás pre nesmiernu Božiu milosť vo vás. 15 Vďaka Bohu za jeho nevýslovný dar!
