1.Mojžišova 48, ¹ Po týchto udalostiach povedali Jozefovi: „Tvoj otec je chorý.“ Jozef teda vzal so sebou svojich dvoch synov, Menaššeho a Efrajima. ² Keď Jákobovi oznámili: „Prichádza k tebe tvoj syn Jozef,“ Izrael sa vzchopil a posadil sa na lôžko. ³ Jákob povedal Jozefovi: „Boh Všemohúci sa mi zjavil v Lúze, v Kanaáne, a požehnal ma. ⁴ Povedal mi: ‚Urobím ťa plodným a rozmnožím ťa, urobím z teba spoločenstvo národov. Túto krajinu dávam tvojmu potomstvu do večného vlastníctva.‘ ⁵ Tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, budú odteraz moji, Efrajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón. ⁶ Deti, ktoré budú po nich, budú však tvoje. Ich dedičné územie bude označené menom ich bratov. ⁷ Keď som šiel z Paddánu, v Kanaáne na ceste neďaleko Efraty mi zomrela Ráchel. Pochoval som ju tam pri ceste do Efraty, teda do Betlehema.“ ⁸ Keď Izrael uvidel Jozefových synov, spýtal sa: „Kto sú to?“ ⁹ Jozef odvetil svojmu otcovi: „To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh.“ Otec povedal: „Priveď ich ku mne, nech ich požehnám!“ ¹⁰ Izraelove oči oslabila totiž staroba, takže zle videl. Keď ich Jozef priviedol k nemu, Jákob ich pobozkal a objal. ¹¹ Potom Izrael povedal Jozefovi: „Nedúfal som, že ešte uzriem tvoju tvár. Boh mi však doprial vidieť nielen teba, ale aj tvojich potomkov.“ ¹² Keď mu ich Jozef zložil z kolien, poklonil sa tvárou po zem. ¹³ Jozef vzal oboch, pravou rukou Efrajima a postavil ho po ľavom boku Izraela; ľavou rukou vzal Menaššeho a postavil ho po pravom boku Izraela. ¹⁴ Izrael však vystrel svoju pravú ruku a položil Efrajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavú ruku na hlavu Menaššeho. Svoje ruky skrížil, hoci Menašše bol prvorodený. ¹⁵ Jozefa požehnal takto: „Boh, pred ktorým chodievali moji otcovia Abrahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes,¹⁶ a anjel, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla, nech požehná týchto chlapcov. Nech nosia moje meno a meno mojich otcov Abraháma a Izáka. Nech sa veľmi rozmnožia uprostred krajiny.“¹⁷ Keď Jozef zbadal, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajima, nepozdávalo sa mu to. Chytil teda otcovu ruku a chcel ju z hlavy Efrajima preniesť na hlavu Menaššeho. ¹⁸ Jozef povedal otcovi: „Nie tak, otec, veď prvorodený je tento. Jemu polož na hlavu svoju pravú ruku.“ ¹⁹ Otec to však odmietol: „Viem, syn môj, viem to, aj z neho vznikne národ, aj on sa rozrastie. Jeho mladší brat bude však väčší než on a z jeho potomstva vzniknú mnohé národy.“ ²⁰ V ten deň ich požehnal a povedal: „Tvojím menom bude Izrael žehnať: Boh nech ťa urobí ako Efrajima a Menaššeho!“ Tak uprednostnil Efrajima pred Menaššem. ²¹ Potom Izrael povedal Jozefovi: „Pozri, ja zomriem, ale Boh bude s vami a privedie vás späť do krajiny vašich otcov. ²² Tebe však dávam o jeden diel viac než tvojim bratom; získal som ho z rúk Amorejčanov svojím mečom a lukom.“

Marek 13, ²¹ Ak vám vtedy niekto povie: ‚Hľa, tu je Kristus!‘ alebo: ‚Hľa, tam je!‘ — neverte! ²² Povstanú totiž falošní mesiáši a falošní proroci, ktorí budú robiť znamenia a divy, aby, ak je to možné, zviedli vyvolených. ²³ Vy si však dajte pozor. Povedal som vám to všetko vopred.²⁴ V tých dňoch, po tom súžení, zatmie sa slnko a mesiac nevydá svoj svit.²⁵ Z neba budú padať hviezdy a mocnosti, ktoré sú v nebesiach, sa budú chvieť.²⁶ Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. ²⁷ Vtedy pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch svetových strán, od kraja zeme až po kraj neba. ²⁸ Od figovníka si vezmite poučenie! Keď jeho ratolesť omladne a vyháňa listy, viete, že leto je blízko. ²⁹ Tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi. ³⁰ Amen, hovorím vám, že toto pokolenie sa nepominie, kým sa toto všetko nestane. ³¹ Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. ³² O tom dni alebo hodine však nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. ³³ Dajte si pozor, bdejte! Veď neviete, kedy príde ten čas. ³⁴ Je to ako s človekom, ktorý odcestoval z domu a svojim služobníkom určil, čo majú robiť. Každému dal prácu a vrátnikovi prikázal, aby bdel. ³⁵ Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, alebo o polnoci, alebo keď zaspieva kohút, alebo ráno. ³⁶ Nech vás nenájde spať, keď príde nečakane! ³⁷ Čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“