1. Mojžišova 50, 1 Nato padol Jozef na tvár svojho otca, plakal nad ním a bozkával ho. 2 Potom Jozef rozkázal svojim služobníkom, lekárom, aby mu zabalzamovali otca. 3 Lekári balzamovali Izraela a trvalo im to štyridsať dní, pretože toľko dní treba na zabalzamovanie. Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní. 4 Keď sa dni oplakávania skončili, Jozef oslovil faraónových dvoranov: Ak som získal vašu priazeň, predložte faraónovi moju prosbu: 5 Môj otec ma zaviazal touto prísahou: Pozri, ja zomieram. Pochovaj ma v mojej hrobke, ktorú som si pripravil v Kanaáne. Dovoľ mi odísť a pochovať tam môjho otca; potom sa vrátim. 6 Faraón povedal: Len choď a pochovaj otca, ako si sa zaviazal prísahou. 7 Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním všetci faraónovi služobníci: jeho dvorania, všetci egyptskí hodnostári, 8 všetci členovia Jozefovej domácnosti, jeho bratia i členovia domácnosti jeho otca. V kraji Góšen nechali len svoje deti, ovce a dobytok. 9 Sprevádzali ich bojové vozy a jazdci. Bol to veľmi dôstojný sprievod. 10 Keď prišli do Góren-Átadu, ktorý je za Jordánom, usporiadali veľkú a dôstojnú smútočnú slávnosť. Jozef smútil za svojím otcom sedem dní. 11 Keď obyvatelia Kanaánu videli v Góren-Átade smútočnú slávnosť, vraveli: Egypťania majú veľký smútok. Preto sa to miesto za Jordánom volá Ábel-Micrajim. 12 Synovia potom urobili, ako im prikázal otec, 13 odniesli ho do Kanaánu a pochovali v jaskyni na poli v Makpéle. To pole naproti Mamré kúpil Abrahám od Chetitu Efróna, aby mal vlastné pohrebisko. 14 Jozef sa po pohrebe svojho otca vrátil do Egypta aj s bratmi a so všetkými, ktorí s ním odišli pochovať jeho otca. 15 Keď si Jozefovi bratia uvedomili, že ich otec je mŕtvy, povedali si: Len aby Jozef na nás nezanevrel a neodplácal sa nám za všetko, čo sme mu vykonali. 16 Preto mu odkázali: Tvoj otec pred smrťou prikázal: 17 Povedzte Jozefovi toto: Odpusť, prosím, svojim bratom prestúpenie a hriech, lebo spáchali na tebe zločin. Odpusť teda, prosím, služobníkom Boha tvojho otca to prestúpenie. Jozef sa nad ich odkazom rozplakal. 18 Potom prišli za ním sami bratia, padli pred ním a vraveli: Tu sme, budeme ti otrokmi! 19 Jozef im však odvetil: Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha? 20 Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro, aby sa stalo tak, ako je dnes, aby som zachránil životy mnohým ľuďom. 21 Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti. Tak ich utešoval a vľúdne sa im prihováral. 22 Jozef býval v Egypte aj s domom svojho otca a žil stodesať rokov. 23 Efrajimových synov videl do tretieho pokolenia. Aj synovia Makíra, syna Menaššeho, boli po narodení položení na Jozefove kolená. 24 Potom Jozef povedal bratom: Ja zomieram, ale Boh sa vás určite ujme a vyvedie vás odtiaľto do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. 25 Jozef zaprisahal Izraelových synov slovami: Boh sa vás určite ujme; potom odneste odtiaľto moje kosti! 26 Jozef zomrel, keď mal stodesať rokov. Zabalzamovali ho a uložili v Egypte do rakvy.

Filipským 1, 18 Čo na tom! Len nech sa akýmkoľvek spôsobom, či naoko, alebo úprimne, zvestuje Kristus. Z toho sa teším a aj sa budem tešiť. 19 Viem predsa, že mi to poslúži na spásu pre vašu modlitbu a pomoc Ducha Ježiša Krista. 20 Túžobne očakávam a dúfam, že v ničom nebudem zahanbený, ale že so všetkou otvorenosťou, ako vždy aj teraz, bude oslávený Kristus na mojom tele; či už životom, alebo smrťou. 21 Veď pre mňa žiť je Kristus a umrieť je zisk. 22 Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si zvoliť. 23 Ťahá ma to na obe strany: Túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie, 24 ale pre vás je potrebnejšie, aby som ostal v tele. 25 Na to sa spolieham a viem, že zostanem a budem s vami všetkými na váš osoh a na radosť z viery, 26 aby ste sa mnou mohli ešte viac chváliť v Kristovi Ježišovi, keď zasa prídem k vám. 27 Len žite tak, ako to zodpovedá Kristovmu evanjeliu, aby som — či už prídem a uvidím vás, či som vzdialený — počul o vás, že pevne stojíte v jednom duchu a svorne bojujete za vieru v evanjelium. 28 Protivníkom sa nedajte ničím zastrašiť! To bude znamením od Boha — im, že zahynú, ale vám, že budete spasení. 29 Veď vám sa dostala milosť pre Krista, aby ste v neho nielen verili, ale za neho aj trpeli. 30 Vediete predsa taký istý zápas, aký ste videli u mňa a teraz o ňom počúvate.