1.Mojžišova 50, ¹ Nato padol Jozef na tvár svojho otca, plakal nad ním a bozkával ho. ² Potom Jozef rozkázal svojim služobníkom, lekárom, aby mu zabalzamovali otca. ³ Lekári balzamovali Izraela a trvalo im to štyridsať dní, pretože toľko dní treba na zabalzamovanie. Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní. ⁴ Keď sa dni oplakávania skončili, Jozef oslovil faraónových dvoranov: „Ak som získal vašu priazeň, predložte faraónovi moju prosbu: ⁵ Môj otec ma zaviazal touto prísahou: ‚Pozri, ja zomieram. Pochovaj ma v mojej hrobke, ktorú som si pripravil v Kanaáne.‘ Dovoľ mi odísť a pochovať tam môjho otca; potom sa vrátim.“ ⁶ Faraón povedal: „Len choď a pochovaj otca, ako si sa zaviazal prísahou.“ ⁷ Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním všetci faraónovi služobníci: jeho dvorania, všetci egyptskí hodnostári, ⁸ všetci členovia Jozefovej domácnosti, jeho bratia i členovia domácnosti jeho otca. V kraji Gošen nechali len svoje deti, ovce a dobytok. ⁹ Sprevádzali ich bojové vozy a jazdci. Bol to veľmi dôstojný sprievod. ¹⁰ Keď prišli do Goren-Atádu, ktorý je za Jordánom, usporiadali veľkú a dôstojnú smútočnú slávnosť. Jozef smútil za svojím otcom sedem dní. ¹¹ Keď Kanaánčania videli v Goren-Atáde smútočnú slávnosť, vraveli: „Egypťania majú veľký smútok.“ Preto sa to miesto za Jordánom volá Abél-Micrajim. ¹² Synovia potom urobili, ako im prikázal otec, ¹³ odniesli ho do Kanaánu a pochovali v jaskyni na poli v Machpele. To pole naproti Mamre kúpil Abrahám od Chetitu Efróna, aby mal vlastnú hrobku. ¹⁴ Jozef sa po pohrebe svojho otca vrátil do Egypta aj s bratmi a so všetkými, ktorí s ním odišli pochovať jeho otca. ¹⁵ Keď si Jozefovi bratia uvedomili, že ich otec je mŕtvy, povedali si: „Len aby Jozef na nás nezanevrel a neodplácal sa nám za všetko, čo sme mu vykonali.“ ¹⁶ Preto mu odkázali: „Tvoj otec pred smrťou prikázal: ¹⁷ ‚Povedzte Jozefovi toto: Odpusť, prosím, svojim bratom prestúpenie a hriech, lebo spáchali na tebe zločin.‘ Odpusť teda, prosím, služobníkom Boha tvojho otca to prestúpenie.“ Jozef sa nad ich odkazom rozplakal. ¹⁸ Potom prišli za ním sami bratia, padli pred ním a vraveli: „Tu sme, budeme ti otrokmi!“ ¹⁹ Jozef im však odvetil: „Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha? ²⁰ Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro, takže učinil, čo je dnes: zachoval pri živote mnohých ľudí. ²¹ Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti.“ Tak ich utešoval a vľúdne sa im prihováral. ²² Jozef býval v Egypte aj s domom svojho otca a žil stodesať rokov. ²³ Efrajimových synov videl do tretieho pokolenia. Aj synovia Machíra, syna Menaššeho, boli po narodení položení na Jozefove kolená. ²⁴ Potom Jozef povedal bratom: „Ja zomieram, ale Boh sa vás určite ujme a vyvedie vás odtiaľto do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.“ ²⁵ Jozef zaprisahal Izraelových synov slovami: „Boh sa vás určite ujme; potom odneste odtiaľto moje kosti!“ ²⁶ Jozef zomrel, keď mal stodesať rokov. Zabalzamovali ho a uložili v Egypte do rakvy.

Marek 14, ¹² V prvý deň sviatku nekvasených chlebov, keď sa zabíjal veľkonočný baránok, hovorili učeníci Ježišovi: „Kde chceš, aby sme ti šli pripraviť veľkonočnú večeru?“ ¹³ Poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do mesta a tam vás stretne človek, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním ¹⁴ a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej budem s učeníkmi jesť veľkonočného baránka?‘ ¹⁵ A on vám ukáže zariadenú a pripravenú veľkú hornú sieň. Tam nám nachystajte.“ ¹⁶ Učeníci odišli. Keď prišli do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočného baránka. ¹⁷ Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. ¹⁸ Keď si zasadli k stolu a jedli, Ježiš povedal: „Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou.“ ¹⁹ Zarmútili sa a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ ²⁰ On im však povedal: „Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise. ²¹ Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ ²² Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: „Vezmite, toto je moje telo.“ ²³ Potom vzal kalich, vzdal vďaku, dal im a všetci z neho pili. ²⁴ A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. ²⁵ Amen, hovorím vám, že už viac nebudem piť z plodu viniča, a to až do toho dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“