1. Mojžišova 6, 1 Keď sa ľudia začali rozmnožovať na zemi a rodili sa im dcéry, 2 Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú krásne, vzali si z nich za manželky tie, ktoré si vybrali. 3 Hospodin povedal: Môj duch nezostane večne v človekovi, lebo je telo; jeho vek bude stodvadsať rokov. 4 V tom čase i neskôr, keď sa Boží synovia stýkali s ľudskými dcérami a tie im rodili, vznikali na zemi obri, tí slávni muži dávnych čias. 5 Hospodin videl, že ľudská zloba na zemi je veľká a všetko zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené len k zlu. 6 Hospodin oľutoval, že utvoril človeka na zemi a cítil v srdci bolesť. 7 Hospodin povedal: Človeka, ktorého som stvoril, vyhubím z povrchu zeme; počnúc človekom až po dobytok, plazy a nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich utvoril. 8 Ale Noach našiel u Hospodina milosť. 9 Toto je Noachov príbeh: Noach bol spravodlivý a dokonalý muž medzi svojimi vrstovníkmi. Noach chodil s Bohom. 10 Narodili sa mu traja synovia: Šém, Chám a Jefet. 11 Zem však bola skazená pred Bohom a plná násilia. 12 Boh videl, že zem je skazená, pretože celé ľudstvo na zemi si počínalo skazene. 13 Boh povedal Noachovi: Rozhodol som sa skoncovať so všetkým tvorstvom, lebo zem je plná násilia. Zničím ich aj so zemou. 14 Urob si koráb z góferového dreva; v korábe urob priehrady a vymaž ho zvnútra i zvonka smolou. 15 Urobíš ho takto: dĺžka korábu bude tristo lakťov, šírka päťdesiat lakťov a jeho výška tridsať lakťov. 16 Koráb dokonči tak, že pri vrchu urobíš svetlík na jeden lakeť. Do bočnej steny korábu osaď dvere; urob v ňom spodné, stredné a vrchné podlažie. 17 Ja privediem vody potopy na zem, aby som spod neba vyhubil každého tvora, v ktorom je dych života. Všetko, čo je na zemi, zahynie. 18 S tebou uzavriem zmluvu; do korábu vojdeš ty, tvoji synovia, tvoja žena a tvoje nevesty. 19 Zo všetkých druhov živočíchov vezmeš do korábu po páre, aby s tebou zostali nažive; bude to samec a samica. 20 Vojdú ta s tebou po páre z vtáctva, dobytka i zo všetkých zemských plazov podľa svojich druhov, aby zostali nažive. 21 Ty si vezmi z každej potravy, čo sa môže jesť a zhromaždi ju k sebe; tebe aj im to bude za pokrm. 22 Noach urobil všetko tak, ako mu Boh prikázal.
1. Korintským 4, 1 A tak nech nás každý pokladá za Kristových služobníkov a za správcov Božích tajomstiev. 2 Od správcov sa nežiada nič iné, len aby sa každý preukázal ako verný. 3 Mne však najmenej záleží na tom, či ma súdite vy alebo ľudský súd. Ba ani sám sa nesúdim. 4 Lebo ničoho som si nie vedomý; to ma však ešte neospravedlňuje. Veď Pán je ten, kto ma súdi. 5 Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On vynesie na svetlo, čo je skryté v tme, a odhalí zámery sŕdc. Potom každý dostane pochvalu od Boha. 6 Toto však, bratia, vztiahol som na seba a na Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili: „Nič nie je nad to, čo je napísané“ , aby sa nikto jedným spomedzi nás nevystatoval proti druhému. 7 Veď kto ti dal prednosť? Čo máš, čo by si nebol dostal? Keď si teda dostal, prečo sa chváliš, ako by si nebol dostal? 8 Už ste sa nasýtili, už ste zbohatli, začali ste kraľovať bez nás; kiež by ste len kraľovali, aby sme spolu s vami kraľovali aj my. 9 Lebo tak sa mi zdá, že nám, apoštolom, určil Boh posledné miesto ako odsúdeným na smrť, veď sme sa stali divadlom svetu, anjelom i ľuďom. 10 My sme blázni pre Krista, vy však rozumní v Kristovi; my sme slabí, no vy silní; vy ste slávni, my však bez cti. 11 Až do tejto hodiny aj hladujeme a trpíme smädom, aj sme nahí a bití, aj sme bez prístrešia 12 a namáhavo pracujeme vlastnými rukami. Keď nám zlorečia, dobrorečíme; keď nás prenasledujú, znášame to; 13 keď nás hanobia, vľúdne sa prihovárame. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz.
