
1.Mojžišova 9, 1 Boh požehnal Noacha i jeho synov a povedal im: „Ploďte sa, množte sa a naplňte zem! 2 Strach a hrôza z vás padne na všetky pozemské zvieratá, na všetko nebeské vtáctvo i na všetko, čo sa hýbe na zemi. Všetky morské ryby sú dané do vašej moci. 3 Všetko, čo sa hýbe a žije, budete mať za pokrm, všetko vám dávam, ako predtým zelené byliny. 4 Len mäso s dušou, teda s jeho krvou, jesť nebudete, 5 lebo za vašu krv budem brať na zodpovednosť každé zviera, za život človeka budem brať na zodpovednosť človeka, jeho brata.6 Ak niekto preleje krv človeka, nech jeho krv preleje človek, lebo Boh utvoril človeka na Boží obraz.7 Vy sa však ploďte a množte, rozmáhajte sa na zemi a množte sa na nej!“8 Boh povedal Noachovi a jeho synom, čo boli s ním: 9 „Uzatváram svoju zmluvu s vami i s vaším potomstvom 10 a so všetkými živými bytosťami, čo sú s vami, s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou divou zverou, čo je s vami, so všetkým, čo vyšlo z korábu, so všetkou zverou zeme. 11 Uzatváram s vami svoju zmluvu, že voda potopy už nezničí nijakého živého tvora a nebude už potopy, ktorá by zničila zem.“ 12 Boh povedal: „Toto je znamením zmluvy, ktorú uzatváram medzi mnou a vami a všetkými živými tvormi, čo sú s vami, pre všetky budúce pokolenia: 13 Svoju dúhu som položil na oblak, aby bola znamením zmluvy medzi mnou a zemou. 14 Kedykoľvek nahromadím mračná nad zemou a na oblaku sa ukáže dúha, 15 rozpomeniem sa na svoju zmluvu medzi mnou a vami a všetkými živými tvormi; voda už nebude potopou na zničenie všetkých živých tvorov. 16 Keď sa na oblaku ukáže dúha, pozriem na ňu a rozpomeniem sa na večnú zmluvu medzi Bohom a každým živým tvorom na zemi.“ 17 Boh povedal Noachovi: „Toto je znamenie zmluvy, ktorú som ustanovil medzi mnou a každým živým tvorom na zemi.“ 18 Noachovi synovia, ktorí vyšli z korábu, boli: Šém, Chám a Jefet. Chám bol otcom Kanaána. 19 Títo traja boli Noachovi synovia a z nich sa rozšírilo ľudstvo po celej zemi. 20 Noach bol prvý roľník, ktorý vysadil vinicu. 21 Raz sa napil vína, opil sa a obnažený si ľahol vo svojom stane. 22 Chám, Kanaánov otec, však videl svojho otca obnaženého a povedal to vonku svojim dvom bratom. 23 Šém a Jefet vzali plášť, obaja si ho položili na plecia, šli chrbtom, a tak zakryli nahotu svojho otca. Tvár mali odvrátenú, aby nevideli svojho otca obnaženého. 24 Keď sa Noach prebral z opojenia a dozvedel sa, čo mu urobil jeho najmladší syn, 25 povedal: „Buď prekliaty Kanaán, otrokom otrokov buď svojim bratom!“ 26 Dodal: „Nech je zvelebený Hospodin, Boh Šémov! Nech mu je Kanaán otrokom!27 Kiež Boh dá, aby sa Jefet rozšíril a býval v Šémových stanoch! Kiež mu je Kanaán otrokom!“28 Noach žil po potope ešte tristopäťdesiat rokov. 29 Celý vek Noachovho života bol deväťstopäťdesiat rokov, potom zomrel.
Marek 2, 1 Po niekoľkých dňoch sa znovu vrátil do Kafarnauma. Rozchýrilo sa, že je v dome. 2 Zhromaždilo sa tam veľa ľudí, takže už nemali miesta ani predo dvermi. A vravel im Slovo. 3 Vtedy k nemu prišli štyria, ktorí priniesli ochrnutého človeka. 4 Pretože sa k nemu nemohli dostať kvôli zástupu, otvorili strechu tam, kde bol Ježiš, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. 5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!“ 6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali: 7 „Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Kto iný môže odpúšťať hriechy okrem samého Boha?“ 8 Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že takto uvažujú a povedal im: „Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri? 9 Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy‘ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!‘? 10 Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať na zemi hriechy“ — povedal ochrnutému: 11 „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ 12 On vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci žasli, velebili Boha a hovorili: „Čosi také sme ešte nikdy nevideli.“