1.Samuelova 11, ¹ Ammónčan Nacháš pritiahol a utáboril sa oproti Jabéš-Gileádu. Všetci muži z Jabéša navrhli Nachášovi: „Uzavri s nami zmluvu a budeme ti slúžiť.“ ² Ammónčan Nacháš však odpovedal: „Uzavriem s vami zmluvu pod podmienkou, že každému z vás vylúpim pravé oko. Tým potupím celý Izrael.“ ³ Starší Jabéša mu povedali: „Pozhovej nám sedem dní, aby sme rozoslali poslov po celom území Izraela, a ak sa nenájde nikto, čo by nám pomohol, vzdáme sa.“ ⁴ Keď prišli poslovia do Šaulovej Gibey, vyrozprávali ľudu, čo sa stalo. Ľud sa pustil do žalostného náreku. ⁵ Vtom práve prichádzal z poľa Šaul so svojimi volmi. Spýtal sa: „Čo sa stalo ľudu? Prečo narieka?“ Vyrozprávali mu o položení mužov Jabéša. ⁶ Keď o tom Šaul počul, prenikol ho Boží duch a veľmi sa rozčúlil. ⁷ Vzal pár volov, rozsekal ich na kusy a po posloch rozoslal po celom území Izraela s výstrahou: „Takto sa stane s dobytkom toho, kto nevytiahne do boja za Šaulom a Samuelom.“ Vtedy padol na ľud strach pred Hospodinom a vytiahol do boja ako jeden muž. ⁸ Keď vykonal v Bezeku prehliadku, bolo tam tristotisíc Izraelitov a tridsaťtisíc Júdovcov. ⁹ Poslovia, ktorí prišli, dostali správu: „Odkážte mužom z Jabéš-Gileádu, že zajtra za slnečnej páľavy príde záchrana.“ Poslovia to šli oznámiť mužom z Jabéša a tí sa zaradovali. ¹⁰ Muži z Jabéša mu odkázali: „Zajtra sa vám vzdáme. Potom môžete s nami urobiť, čo len chcete.“¹¹ Šaul na druhý deň rozdelil ľud do troch skupín, ktoré v čase rannej stráže vtrhli doprostred tábora a bili Ammónčanov až do poludňajšej páľavy. Zvyšok vojska sa rozpŕchol, takže ani dvaja nezostali pospolu.¹² Vtedy povedal ľud Samuelovi: „Kto sa to spýtal, či nám kráľom má byť Šaul? Vydajte tých mužov, nech ich zabijeme.“ ¹³ Šaul však odvetil: „V takýto deň neslobodno nikoho zabiť, lebo dnes Hospodin zachránil Izrael.“ ¹⁴ Nato Samuel vyzval ľud: „Vyberme sa do Gilgálu a obnovme tam kráľovstvo.“ ¹⁵ Všetok ľud odišiel do Gilgálu a Šaula tam vyhlásili za kráľa. V Gilgále priniesli pred Hospodina obety spoločenstva. Šaul a všetci muži Izraela sa tam veľmi radovali.

Rimanom 7, ¹⁴ Vieme totiž, že Zákon je duchovný. Ale ja som telesný, predaný do otroctva hriechu. ¹⁵ Veď ani nerozumiem, čo robím. Nerobím totiž to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. ¹⁶ Ak však robím to, čo nechcem, súhlasím s tým, že Zákon je dobrý. ¹⁷ Teraz to však už nekonám ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. ¹⁸ Viem totiž, že vo mne, teda v mojom tele, neprebýva dobro, pretože chcieť dobro dokážem, ale konať už nie. ¹⁹ Nerobím totiž to dobré, čo chcem, ale konám zlé, čo nechcem. ²⁰ Ak však robím to, čo nechcem, nerobím to ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. ²¹ Objavujem teda taký zákon, že ak chcem robiť dobro, mám v dosahu len zlo. ²² Lebo podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ²³ ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. ²⁴ Ja biedny človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? ²⁵ Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána. A tak teda ja sám svojím rozumom slúžim Božiemu zákonu, ale telom zákonu hriechu.