
1.Samuelova 19, 1 Šaul oznámil synovi Jonatánovi a všetkým svojim služobníkom, že hodlá zabiť Dávida. Šaulov syn Jonatán si však Dávida veľmi obľúbil, 2 preto ho varoval: „Môj otec Šaul ťa chce zabiť. Maj sa teda ráno na pozore. Zostaň v úkryte. 3 Ja vyjdem na pole, kde budeš skrytý a postavím sa vedľa môjho otca. Budem sa s ním zhovárať o tebe. Ak niečo zistím, dám ti to vedieť.“4 Jonatán sa pred svojím otcom Šaulom zastával Dávida a hovoril: „Nech sa kráľ nedopustí hriechu na svojom služobníkovi Dávidovi, veď ani on sa proti tebe neprehrešil, naopak, urobil ti veľmi užitočnú službu. 5 S nasadením vlastného života zabil Filištínca a tak dopomohol Hospodin celému Izraelu k veľkému víťazstvu. Sám si to videl a radoval si sa. Prečo by si sa mal prehrešiť vraždou nevinného a bezdôvodne zabiť Dávida?“ 6 Šaul sa podvolil Jonatánovi a prisahal: „Akože žije Hospodin, Dávida neslobodno zabiť.“ 7 Jonatán si zavolal Dávida a oboznámil ho s celým rozhovorom. Potom ho priviedol k Šaulovi a Dávid mu slúžil ako predtým.8 Keď znovu vypukla vojna, Dávid nastúpil do boja proti Filištíncom a pripravil im ťažkú porážku, takže sa pred ním dali na útek. 9 Šaula však znova prepadol zlý duch od Hospodina. Ako tak sedel vo svojom dome s kopijou v ruke, Dávid hral na citare. 10 Šaul sa pokúsil pribodnúť Dávida o stenu. Ten sa mu však uhol a Šaul zasiahol kopijou stenu. Dávid sa v tú noc zachránil útekom.11 Šaul poslal mužov do domu Dávida, aby ho strážili a ráno zabili. Michol, žena Dávida, ho varovala: „Ak ešte tejto noci neujdeš do bezpečia, zajtra bude po tebe.“ 12 Michol spustila Dávida oknom von a ten sa útekom zachránil. 13 Michol vzala domáceho bôžika, uložila ho do postele, na hlavu mu dala pletenec z kozej srsti a dala na to prikrývku.14 Keď Šaul poslal poslov, ktorí mali zatknúť Dávida, povedala: „Je chorý.“ 15 Šaul však znova poslal poslov, aby sa šli podívať na Dávida. Dostali príkaz: „Prineste mi ho na posteli, aby som ho zabil.“ 16 Keď poslovia prišli, na posteli našli len domáceho bôžika. Vôkol hlavy mal pletenec z kozej srsti. 17 Šaul dohováral Michol: „Prečo si ma oklamala a môjho nepriateľa nechala ujsť?“ Michol odvetila Šaulovi: „Vyhrážal sa mi smrťou, ak ho nepustím.“18 Dávid sa zachránil útekom. Prišiel k Samuelovi do Rámy a rozprával o všetkom, čo mu urobil Šaul. On a Samuel odišli a bývali v Najóte. 19 Šaul dostal správu: „Dávid je v Najóte v Ráme.“ 20 Šaul nato vyslal poslov, aby Dávida chytili. Keď uvideli skupinu prorokov vo vytržení v popredí so Samuelom, Šaulových poslov prenikol Boží duch a oni sa tiež dostali do vytrženia. 21 Hlásili to Šaulovi a on poslal iných poslov. No aj tí sa dostali do vytrženia. Ešte tretí raz poslal poslov, ale aj oni prišli do vytrženia. 22 Napokon sa do Rámy vybral sám. Keď prišiel k vodnej nádrži, ktorá je v Sechu, vyzvedal sa, kde je Samuel a Dávid. Dostal odpoveď: „Sú v Najóte v Ráme.“ 23 Šiel teda do Najótu v Ráme. No aj jeho prenikol Boží duch, takže šiel v prorockom vytržení ďalej, kým neprišiel do Najótu v Ráme. 24 Aj on sa povyzliekal a bol v prorockom vytržení pred Samuelom. Celý deň a celú noc ležal nahý. Preto sa hovorí: „Je aj Šaul medzi prorokmi?“
Rimanom 11, 11 Pýtam sa teda: Vari sa tak potkli, aby padli? Určite nie. Ale pre ich priestupok prišla spása pre pohanov, aby sa v nich vyvolala žiarlivosť. 12 Ak sa však ich priestupok stal bohatstvom pre svet a ich zlyhanie bohatstvom pre pohanov, o čo viac ich plnosť.13 Vám pohanom však hovorím: Pretože som apoštolom pohanov, robím česť svojej službe, 14 aby som nejako vyvolal žiarlivosť u svojich pokrvných a zachránil niektorých z nich. 15 Veď ak ich zavrhnutie znamenalo zmierenie sveta s Bohom, čím bude ich prijatie, ak nie životom po zmŕtvychvstaní? 16 Ak je však prvotina svätá, potom je aj cesto. A ak je koreň svätý, potom sú aj vetvy.17 Ak však niektoré ratolesti boli vylomené a ty, divá oliva, bol si zaštepený medzi tie ostatné a stal si sa účastníkom koreňa olivy, ktorý dáva miazgu, 18 nevychvaľuj sa nad ratolesti. Ak sa však vychvaľuješ, uvedom si, že nie ty nesieš koreň, ale koreň nesie teba. 19 Povieš teda: „Ratolesti boli vylomené, aby som ja bol zaštepený.“ 20 Dobre, pre nevieru boli vylomené, ale ty stojíš za pomoci viery. Nenamýšľaj si, ale sa boj! 21 Lebo ak Boh neušetril prirodzené ratolesti, neušetrí ani teba. 22 Uvedom si teda dobrotu a prísnosť Božiu, prísnosť voči tým, čo padli, ale dobrotu Božiu voči tebe, ak zotrváš v tej dobrote, lebo inak budeš aj ty odťatý. 23 Ale oni, ak nezotrvajú v neviere, budú vštepení. Boh totiž má moc znova ich vštepiť. 24 Veď ak si bol ty odťatý z planej olivy od prirodzenosti a bol si proti prirodzenosti zaštepený do dobrej olivy, o čo skôr budú do vlastnej olivy zaštepení tí, čo k nej patria podľa prirodzenosti.



