1.Samuelova 1, ¹ Bol akýsi muž z Ramatajim-Cofímu, z Efrajimského pohoria, menom Elkana. Bol synom Jerocháma, syna Elihua, syna Tochua, syna Efraťana Cúfa. ² Elkana mal dve ženy. Jedna sa volala Anna, druhá Peninna. Peninna mala deti, Anna však bola bezdetná. ³ Elkana chodieval každoročne zo svojho mesta do Šila klaňať sa a obetovať Hospodinovi zástupov. Tam boli Hospodinovými kňazmi Eliho synovia Chofni a Pinchás. ⁴ Keď raz Elkana prinášal obetný dar, dal z neho po kuse svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram. ⁵ Anne však dal mimoriadny diel, lebo ju miloval, hoci jej Hospodin uzavrel lono. ⁶ Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila, lebo Hospodin jej uzavrel lono. ⁷ Tak to bývalo rok čo rok, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám, takže ani nejedávala. ⁸ Jej muž Elkana sa spýtal: „Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo sa tak trápiš? Nie som ti vzácnejší než desať synov?“⁹ Keď sa raz v Šile najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Eli sedel na stolci pri verajach Hospodinovho chrámu, ¹⁰ ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi. ¹¹ Pritom zložila tento sľub: „Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na ňu, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ho Hospodinovi na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.“ ¹² Keď sa už dlho modlila pred Hospodinom, Eli pozoroval jej ústa. ¹³ Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť, Eli ju pokladal za opitú. ¹⁴ Eli sa jej spýtal: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvi!“ ¹⁵ Anna odpovedala: „Nie je to tak, môj pane, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom. ¹⁶ Nepokladaj svoju služobnicu za ničomnú ženu, lebo čo som doteraz hovorila, pochádzalo z veľkého žiaľu a trápenia.“ ¹⁷ Eli na to povedal: „Choď v pokoji. Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, s ktorou si sa naňho obrátila.“ ¹⁸ Odpovedala: „Kiež tvoja služobnica nájde u teba priazeň.“ Žena potom odišla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala smutnú.¹⁹ Včasráno vstali, vzdali Hospodinovi poctu a vrátili sa domov do Rámy. Potom Elkana poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul. ²⁰ Po nejakom čase Anna počala a porodila syna. Dala mu meno Samuel. Povedala totiž: „Vyprosila som si ho od Hospodina.“²¹ Keď Elkana odišiel s celou rodinou, aby Hospodinovi priniesol výročnú obetu a splnil svoj sľub, ²² Anna však nešla s ním. Svojmu mužovi povedala: „Až chlapca odstavím, potom ho privediem a predstavím Hospodinovi, aby tam zostal natrvalo.“ ²³ Jej muž Elkana povedal: „Urob, ako uznáš za správne. Zostaň doma, kým dieťa neodstavíš. Kiež Hospodin splní svoje slovo!“ Žena teda zostala doma a pridájala syna, kým ho neodstavila. ²⁴ Keď ho odstavila, vzala ho so sebou a priviedla celkom mladého do Hospodinovho domu v Šile. Vzala i trojročného býčka, efu múky a mech vína. ²⁵ Keď potom býčka zarezali a chlapca priviedli k Elimu, ²⁶ žena povedala: „Prosím, pane môj, akože žiješ, pane môj, ja som tá žena, čo tu kedysi stála pri tebe a modlila sa k Hospodinovi. ²⁷ Za tohto chlapca som prosila a Hospodin splnil moju prosbu, ktorú som mu predložila. ²⁸ Vyprosila som si ho od Hospodina, aby mu patril po celý život. Bol vyprosený pre Hospodina.“ Potom tam vzdali poctu Hospodinovi.

Rimanom 3,¹ Čo je teda prednosťou Židov alebo aký je úžitok obriezky? ² Veľký, v každom ohľade. Predovšetkým: Im boli zverené Božie slová. ³ Čo teda? Ak sa niektorí stali nevernými, či azda ich nevernosť zruší Božiu vernosť? ⁴ Vôbec nie. Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a každý človek klamár, ako je napísané: Aby si bol uznaný za spravodlivého vo svojich slovách a aby si zvíťazil, keď ťa súdia. ⁵ Ak však naša nespravodlivosť dáva vyniknúť Božej spravodlivosti, čo na to povedať? Či Boh nie je nespravodlivý, keď nás stíha hnevom? Toto hovorím podľa ľudského zmýšľania. ⁶ Určite nie! Veď inak ako by mohol Boh súdiť svet? ⁷ Ale ak sa na mojej lži ukazuje, že Božia pravda je omnoho väčšia — čo Bohu slúži na slávu —, prečo som ešte aj ja súdený ako hriešnik? ⁸ Či je to vari tak, ako nás ohovárajú a ako podľa niektorých vraj my hovoríme: „Robme zlo, aby vzišlo dobro?“ Ich odsúdenie je spravodlivé.⁹ Čo teda? Máme azda nejakú prednosť? Vôbec nie. Veď práve sme obvinili Židov aj Grékov, že všetci sú pod hriechom, ¹⁰ ako je napísané: Nieto spravodlivého, niet ani jedného,¹¹ niet rozumného, niet nikoho, kto by hľadal Boha.¹² Všetci sa odvrátili, napospol sa stali neužitočnými. Niet nikoho, kto by robil dobro, niet ani jedného.¹³ Ich hrdlo je otvorený hrob, svojimi jazykmi podvádzali, hadí jed majú na perách.¹⁴ Ich ústa sú plné kliatby a horkosti.¹⁵ Ich nohy sa náhlia prelievať krv,¹⁶ na ich cestách skaza a bieda,¹⁷ nepoznali cestu pokoja¹⁸ a v ich očiach niet bázne pred Bohom. ¹⁹ Vieme však, že to, čo hovorí Zákon, hovorí tým, čo sú pod Zákonom, aby umĺkli všetky ústa a aby celý svet bol vinný pred Bohom. ²⁰ Pretože zo skutkov Zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek. Veď zo Zákona pochádza poznanie hriechu.