1.Samuelova 21, ¹ Nato sa Dávid pobral preč a Jonatán sa vrátil do mesta. ² Dávid prišiel do Nóbu ku kňazovi Achimelechovi. Achimelech vyšiel ustráchaný v ústrety Dávidovi a spýtal sa ho: „Prečo si sám a nikto nie je s tebou?“ ³ Dávid odvetil kňazovi Achimelechovi: „Kráľ ma niečím poveril. Povedal mi: ‚Nikto sa nesmie dozvedieť o tvojom poslaní, ktorým som ťa poveril.‘ Mládencov som oboznámil s miestom, kde sa so mnou stretnú. ⁴ Máš teda dačo poruke? Daj mi päť chlebov alebo čo nájdeš.“ ⁵ Kňaz odvetil Dávidovi: „Obyčajný chlieb nemám poruke, mám iba posvätný chlieb. Vyvarovali sa však mládenci aspoň styku so ženou?“ ⁶ Dávid odpovedal kňazovi: „Už dávnejšie nemáme možnosť stýkať sa so ženou. Keď sme odchádzali na výpravu, telá mládencov boli sväté. Toto je síce iba bežná výprava, ale v tomto ohľade sú i dnes čistí.“ ⁷ Nato mu kňaz dal predkladaný chlieb. Iného chleba tam totiž nebolo, okrem chlebov predkladaných pred Hospodina, ktoré sa v deň výmeny nahrádzali čerstvými. ⁸ V ten deň tam bol v istej veci pred Hospodinom jeden zo Šaulových služobníkov, Edómčan Doég, vedúci spomedzi Šaulových pastierov. ⁹ Dávid sa ešte spýtal Achimelecha: „Nemáš poruke nejakú kopiju alebo meč? Nevzal som si ani meč, ani nijakú zbraň, lebo kráľova záležitosť bola súrna.“ ¹⁰ Kňaz povedal: „Je tu meč Filištínca Goliáša, ktorého si zabil v údolí Ela. Je zavinutý do plášťa za efódom. Ak chceš, vezmi si ho, lebo iného okrem neho tu niet.“ Dávid povedal: „Tomu sa nič nevyrovná. Daj mi ho!“¹¹ Dávid sa v ten deň dal pred Šaulom na útek a prišiel ku gatskému kráľovi Achíšovi. ¹² Achíšovi služobníci však povedali: „Je to predsa Dávid, kráľ krajiny. To jemu spievali pri tanci: ‚Šaul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce.‘“¹³ Dávid si vzal tie slová k srdcu a dostal strach z gatského kráľa Achíša. ¹⁴ Zmenil pred nimi svoje správanie, a keď ho chceli chytiť, v ich rukách predstieral pomätenosť, čmáral na krídla brány a púšťal po brade sliny. ¹⁵ Achíš povedal svojim služobníkom: „Vidíte predsa, že je pomätený. Prečo ste mi ho priviedli? ¹⁶ Nemám azda dosť pomätencov, že mi privádzate tohto, aby tu vystrájal? Ten má vojsť do môjho domu?“

Rimanom 12, ¹ Povzbudzujem vás teda, bratia, pre Božie milosrdenstvo, aby ste odovzdávali svoje telá ako živú, svätú, Bohu príjemnú obetu, ako vašu rozumnú službu Bohu. ² A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, čo mu je príjemné, čo je dokonalé.³ Mocou milosti, ktorá mi bola daná, každému z vás hovorím, aby si nenamýšľal o sebe viac, ako treba, ale aby o sebe zmýšľal tak, aby konal rozumne, podľa toho, akú mieru viery každému udelil Boh. ⁴ Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, ⁵ tak sme mnohí jedno telo v Kristovi, ale jednotlivo sme si navzájom údmi. ⁶ Máme však rozličné dary podľa milosti, ktorá nám bola daná. Ak má niekto dar proroctva, nech je v súlade s vierou, ⁷ ak má niekto dar služby, nech slúži, ak má niekto dar vyučovania, nech vyučuje. ⁸ Kto má dar napomínania, nech napomína. Kto dáva, nech dáva úprimne. Kto je predstavený, nech koná horlivo. Kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí s radosťou.