1.Samuelova 27, ¹ Dávid uvažoval: „Možno ma Šaul predsa len raz zabije. Najlepšie teda bude, keď sa hneď uchýlim do krajiny Filištíncov. Potom bude Šaul márne po mne pátrať po celom území Izraela, a tak uniknem jeho ruke.“ ² Dávid sa vydal na cestu a prešiel so šesťsto mužmi, ktorí boli s ním, ku gatskému kráľovi Achíšovi, synovi Maócha. ³ V Gate pri Achíšovi sa usadil Dávid i jeho muži, každý so svojou rodinou, Dávid so svojimi dvoma ženami, s Achinoam z Jezreelu a s Abigajil z Karmelu, ženou po Nabálovi. ⁴ Keď Šaulovi oznámili, že Dávid utiekol do Gatu, prestal po ňom pátrať. ⁵ Dávid povedal Achíšovi: „Ak som si získal tvoju priazeň, nech ma umiestnia niekde na vidieku, kde by som sa usadil. Tvoj služobník nemusí bývať pri tebe v kráľovskom meste.“ ⁶ V ten deň mu dal Achíš Ciklag. Preto Ciklag dodnes patrí judským kráľom. ⁷ Dávidov pobyt na území Filištíncov trval vcelku rok a štyri mesiace.⁸ Dávid so svojou družinou prepadával Gešúrcov, Girzejov a Amalékov, ktorí odpradávna obývali územie, cez ktoré sa ide do Šúru a Egypta. ⁹ Dávid tú krajinu pustošil, neponechával nažive muža ani ženu, brával ovce i dobytok, osly, ťavy i šatstvo a potom sa vracal k Achíšovi. ¹⁰ Na Achíšovu otázku: „Koho ste dnes prepadli?“ Dávid odpovedal: „Južnú časť Judska, južnú časť Jerachmeela a južnú časť Kénitov.“ ¹¹ Dávid nenechal nažive muža ani ženu. Nevodieval ich do Gatu, lebo si povedal: „Mohli by o nás podať správu o tom, čo povystrájal a ako sa správal Dávid po celý čas svojho pobytu na území Filištíncov.“ ¹² Achíš však dôveroval Dávidovi, lebo si myslel: „Dávid si získal takú zlú povesť u svojho izraelského ľudu, že navždy zostane mojím služobníkom.“

Rimanom 15, ¹ My silní sme povinní znášať slabosti slabých, a nie páčiť sa sebe samým. ² Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a na budovanie. ³ Lebo ani Kristus nehľadal, čo by sa páčilo jemu samému, ale ako je napísané: Urážky tých, ktorí teba tupili, padli na mňa. ⁴ Veď čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme pre trpezlivosť a útechu z Písem mali nádej. ⁵ Nech vám Boh trpezlivosti a útechy dá o sebe navzájom zmýšľať podľa Krista Ježiša, ⁶ aby ste jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.⁷ Preto sa navzájom prijímajte, ako vás aj Kristus prijal na Božiu slávu. ⁸ Hovorím totiž, že Kristus sa pre Božiu pravdu stal služobníkom obrezaných, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom ⁹ a aby pohania za milosrdenstvo oslavovali Boha, ako je napísané: Preto ťa budem chváliť medzi národmi, ospevovať budem tvoje meno. ¹⁰ A opäť hovorí: Pohania, radujte sa s jeho ľudom! ¹¹ A opäť: Chváľte Pána, všetky národy a oslavujte ho, všetci ľudia! ¹² A inde zasa Izaiáš hovorí: Bude koreň Izaja a v toho, ktorý povstane vládnuť nad pohanmi, budú dúfať pohania. ¹³ Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sa vaša nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého.