1Kráľov 12,20 Keď sa všetok Izrael dozvedel, že sa Járobeám vrátil, poslali poňho do zhromaždenia a ustanovili ho za kráľa nad celým Izraelom. Dávidovho domu sa okrem Júdovho kmeňa nezastal nikto. 21 Keď prišiel Rechabeám do Jeruzalema, zhromaždil do boja proti domu Izraela celý dom Júdov a kmeň Benjamínov, spolu stoosemdesiattisíc vybraných vojakov, aby vrátili kráľovstvo Šalamúnovmu synovi Rechabeámovi. 22 Boh vtedy oslovil Šemaju, Božieho muža: 23 Povedz Šalamúnovmu synovi Rechabeámovi, judskému kráľovi, celému Júdovmu domu, Benjamínovi a ostatnému ľudu: 24 Takto vraví Hospodin: Netiahnite do boja proti svojim bratom Izraelitom. Nech sa každý vráti domov, lebo ja som pôvodcom tohto rozdelenia. Tí poslúchli Hospodina a podľa jeho slova upustili od výpravy. 25 Járobeám prebudoval Síchem v Efrajimskom pohorí a usadil sa v ňom. Odtiaľ potom odišiel a opevnil Penúel. 26 Járobeám uvažoval: Za terajšieho stavu by mohlo kráľovstvo opäť pripadnúť Dávidovmu domu. 27 Ak by tento ľud chodil obetovať do Hospodinovho domu v Jeruzaleme, priklonilo by sa srdce tohto ľudu k ich pánovi, judskému kráľovi Rechabeámovi. Mňa by zabili a vrátili by sa k nemu. 28 Kráľ sa preto rozhodol zhotoviť dve zlaté teľatá a ľudu povedal: Dosť ste sa už nachodili do Jeruzalema. Tu máš, Izrael, svojich bohov, ktorí ťa vyviedli z Egypta. 29 Jedno umiestnil v Bételi a druhé dal do Dánu. 30 Toto opatrenie zvádzalo na hriech. Za jedným teľaťom musel ľud putovať až do Dánu. 31 Zriadil i svätyne na výšinách a spomedzi obyčajného ľudu ustanovil kňazov, ktorí nepochádzali z Léviho rodu. 32 V ôsmom mesiaci, pätnásteho dňa toho istého mesiaca, Járobeám zaviedol sviatok podobný tomu, aký býval v Judsku, a na oltári obetoval spaľované obety. Takto urobil v Bételi, aby mohol obetovať teľatám, ktoré zhotovil. V Bételi ustanovil kňazov pre výšiny, ktoré zriadil. 33 Vystúpil k oltáru, ktorý tam zriadil. Bolo to pätnásteho dňa ôsmeho mesiaca, v mesiaci podľa vlastného nápadu. Tak zaviedol pre Izraelitov sviatok a vystúpil k oltáru, aby vykonal kadidlovú obetu.
–
Filipanom 1,1 Pavol a Timotej, služobníci Ježiša Krista, všetkým svätým v Kristovi Ježišovi, ktorí sú vo Filipách, aj biskupom a diakonom. 2 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. 3 Ďakujem svojmu Bohu, kedykoľvek si na vás spomínam, 4 vždy v každej mojej modlitbe, keď sa s radosťou modlím za vás všetkých, 5 že máte účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. 6 Som presvedčený, že ten, čo vo vás začal dobré dielo, ho aj dokončí, až do dňa Krista Ježiša. 7 A právom takto zmýšľam o vás všetkých. Veď vás nosím v srdci, lebo vy všetci máte účasť na milosti tak v mojich putách, ako aj pri ochrane a upevňovaní evanjelia. 8 Veď Boh mi je svedkom, ako túžim po vás všetkých láskou Krista Ježiša. 9 Modlím sa, aby vaša láska čoraz väčšmi rástla v poznaní a v každej skúsenosti, 10 aby ste boli schopní rozoznávať, čo je hlavné, a aby ste boli čistí a bez úhony pre Kristov deň, 11 naplnení ovocím spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu. 12 Bratia, chcem, aby ste vedeli, že to, čo sa deje so mnou, šíreniu evanjelia prospelo. 13 V celej vládnej budove aj medzi všetkými ostatnými sa stalo známym, že ma väznia pre Krista. 14 Mnohí z bratov v Pánovi, posilnení mojimi putami, v dôvere odvážnejšie a bez strachu hlásajú Slovo. 15 Niektorí síce ohlasujú Krista zo závisti a neznášanlivosti, ale iní s dobrým úmyslom. 16 Jedni to robia z lásky, lebo vedia, že som tu na obranu evanjelia, 17 iní však ohlasujú Krista z hašterivosti, nie úprimne, lebo si myslia, že mi v mojich putách spôsobia bolesť.
