1Kráľov 17,1 Vtedy povedal Eliáš Tišbejský z Gileádu Achábovi: Akože žije Hospodin, Boh Izraela, ktorému slúžim, nebude po tieto roky ani rosy, ani dažďa, iba ak na moje slovo. 2 Hospodin ho nato oslovil: 3 Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a ukry sa pri potoku Kerít, ktorý je východne od Jordána. 4 Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili. 5 Odišiel teda a urobil, ako prikázal Hospodin. Odišiel a usadil sa pri potoku Kerít, východne od Jordána. 6 Krkavce mu prinášali ráno i večer chlieb a mäso a z potoka pil. 7 Onedlho však potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa. 8 Hospodin oslovil Eliáša: 9 Zober sa a odíď do Sarepty, ktorý patrí Sidonu, a usaď sa tam. Prikázal som tam totiž jednej vdove, aby sa o teba starala. 10 Tak sa vybral do Sarepty. Keď prišiel k mestskej bráne, práve tam akási vdova zbierala drevo. Zavolal na ňu: Prines mi, prosím, trochu vody v nádobe, nech sa napijem. 11 Keď ju šla nabrať, zavolal na ňu: Prines mi so sebou aj kúsok chleba. 12 Povedala: Akože žije Hospodin, tvoj Boh, nemám nič upečené. Mám iba za hrsť múky v hrnci a trochu oleja v nádobe. Práve zbieram pár kúskov dreva a potom pôjdem niečo pripraviť sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, čaká nás smrť. 13 Eliáš jej však povedal: Neboj sa, choď a urob, čo si povedala. No urob z toho najprv malý posúch pre mňa a prines mi ho. Sebe a svojmu synovi ho pripravíš potom. 14 Lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Múky v hrnci neubudne ani nádoba s olejom sa nevyprázdni, kým Hospodin nezošle na zem dážď. 15 Odišla i urobila, ako prikázal Eliáš. Dlhší čas mala čo jesť ona, on i jej domácnosť. 16 Múky v hrnci neubúdalo ani nádoba s olejom sa nevyprázdňovala podľa Hospodinovho slova, ktoré vyslovil Eliáš. 17 Potom ochorel syn domácej panej. Jeho choroba bola natoľko vážna, že sa uňho nejavili známky života. 18 Eliášovi vyčítala: Čo si sa zastarel do mňa, Boží muž? Prišiel si mi pripomenúť vinu a usmrtiť mi syna? 19 Eliáš jej povedal: Daj mi svojho syna! Potom jej ho vzal z lona a vyniesol ho do hornej miestnosti, kde býval. Uložil ho na svoje lôžko 20 a volal k Hospodinovi: Hospodin, Bože môj, chceš azda i na vdovu, u ktorej som hosťom, uvaliť nešťastie, keď jej usmrcuješ syna? 21 Potom sa tri razy sklonil nad dieťaťom a volal k Hospodinovi: Hospodin, Bože môj, oživ, prosím, toto dieťa. 22 Hospodin vypočul Eliáša, život sa vrátil do dieťaťa a ožilo. 23 Nato vzal Eliáš to dieťa, preniesol ho z hornej miestnosti dnu a odovzdal ho jeho matke. Povedal: Pozri, tvoj syn žije! 24 Žena odvetila Eliášovi: Teraz som spoznala, že si Boží muž a že slovo Hospodina tebou zvestované je pravdivé.
–
Filipanom 4,10 Veľmi som sa zaradoval v Pánovi, že sa už zasa raz rozvinula vaša starostlivosť o mňa: Pravda, aj predtým ste na to mysleli, ale nemali ste príležitosť. 11 Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Lebo ja som sa naučil vystačiť s tým, čo mám. 12 Viem sa aj uskromniť a viem žiť i v hojnosti. Vo všetkom a do všetkého som zasvätený: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť aj trieť biedu. 13 Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. 14 Ale dobre ste urobili, že ste sa ma ujali v mojej tiesni. 15 Veď aj vy, Filipania, viete, že odkedy som začal ohlasovať evanjelium po svojom odchode z Macedónska, ani jedna cirkev nemala účasť na mojich výdavkoch a príjmoch, jedine vy. 16 Aj do Tesaloniky ste mi raz, ba aj druhý raz poslali, čo som potreboval. 17 Nie že by som túžil po dare, ale túžim po ovocí, ktoré sa rozmnožuje vo váš prospech. 18 Dostal som všetko, ba mám hojnosť; som zaopatrený tým, čo som od vás prijal prostredníctvom Epafrodita. Je to príjemná obeta ľúbeznej vône, milá Bohu. 19 Môj Boh vám dá všetko, čo potrebujete podľa svojho bohatstva v sláve skrze Krista Ježiša. 20 A Bohu, nášmu Otcovi, sláva na veky vekov. Amen. 21 Pozdravujte každého svätého v Kristovi Ježišovi. Pozdravujú vás bratia, ktorí sú so mnou. 22 Pozdravujú vás všetci svätí, najmä tí, čo sú z cisárskeho dvora. 23 Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom. Amen.
