1Kráľov 5,1 Šalamún vládol nad všetkými kráľovstvami od Eufratu po krajinu Filištíncov, ba až po hranice Egypta. Kým žil, boli mu poplatné a poddané. 2 Šalamún spotreboval denne tridsať kórov jemnej a šesťdesiat kórov hrubej múky, 3 desať kusov vykŕmeného dobytka, dvadsať dobytčiat z pastvy, sto kusov oviec, okrem jeleňov, gaziel, antilop a vykŕmenej hydiny. 4 Pretože vládol nad územím po Eufrat, od Tifsachu po Gazu, nad všetkými kráľmi územia pred Eufratom, mal pokoj od všetkých susedov. 5 Počas celej vlády Šalamúna býval Júda a Izrael od Dánu až po Beér-Šebu bezpečne, každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom. 6 Šalamún mal maštaľné priestory pre štyridsaťtisíc koní do svojich vozov a dvanásťtisíc jazdcov. 7 Dozorcovia zásobovali kráľa Šalamúna a všetkých účastníkov kráľovho stola, a to každý v určený mesiac. Nesmeli nič zanedbať. 8 Aj jačmeň a slamu pre kone a ťažné záprahy dopravovali ta, kde bolo treba, každý podľa svojho poriadku. 9 Boh obdaril Šalamúna múdrosťou, veľkou rozvahou a takým množstvom nápadov, ako je piesku na morskom pobreží. 10 Šalamúnova múdrosť prevýšila múdrosť celého Východu i všetku múdrosť Egypta. 11 Bol múdrejší než ostatní ľudia, než Ezrachovec Étan alebo Héman, Kalkól a Darda, synovia Machola, takže povesť o ňom prenikla ku všetkým okolitým národom. 12 Zložil tritisíc prísloví a jeho piesní bolo tisícpäť. 13 Hovoril o stromoch, a to od libanonského cédra až po yzop, čo rastie na múre. Ďalej hovoril o zvieratách, o vtákoch, o plazoch a rybách. 14 Šalamúnovu múdrosť prichádzali počúvať ľudia zo všetkých národov a všetci pozemskí králi, ktorí sa dozvedeli o jeho múdrosti. 15 Týrsky kráľ Chíram vyslal svojich služobníkov k Šalamúnovi s posolstvom, lebo sa dozvedel, že ho po jeho otcovi pomazali za kráľa. Chíram mal vždy dobrý vzťah k Dávidovi. 16 Šalamún poslal Chíramovi odkaz: 17 Vieš, že môj otec Dávid nemohol postaviť dom na počesť Hospodina, svojho Boha, pre vojny s okolitými susedmi, kým mu ich Hospodin nepoložil pod nohy. 18 Teraz mi môj Boh, Hospodin, dožičil od okolia pokoj, takže mi nehrozí protivník ani žiadne nebezpečenstvo. 19 Preto hodlám postaviť dom na počesť Hospodina, svojho Boha, ako to naznačil Hospodin môjmu otcovi Dávidovi: Tvoj syn, ktorého po tebe dosadím na tvoj trón, ten postaví dom na počesť môjho mena. 20 Prikáž teda, aby mi nastínali na Libanone cédre. Moji služobníci budú s tvojimi. Mzdu pre tvojich služobníkov odvediem podľa tvojej požiadavky. Iste vieš, že medzi nami niet takých odborníkov v ťažbe dreva, ako sú Sidončania. 21 Keď Chíram počul Šalamúnove slová, nadšene zvolal: Nech je dnes zvelebený Hospodin, že dal Dávidovi múdreho syna nad týmto takým početným ľudom. 22 Chíram poslal Šalamúnovi odpoveď: Vypočul som si tvoje posolstvo, ktorým sa obraciaš na mňa. Pokiaľ ide o cédrové a cyprusové drevo, môžem splniť všetky tvoje požiadavky. 23 Moji služobníci ho stiahnu z Libanonu až k moru, ja z neho dám urobiť plte a po mori ho dopravím na určené miesto. Tam ho dám rozrezať a sám si ho odtiaľ odvezieš. Ty zase splníš moju požiadavku: Budeš zásobovať môj dvor potravinami. 24 Tak sa stal Chíram Šalamúnovým dodávateľom potrebného množstva cédrového a cyprusového dreva. 25 Šalamún zas dodával na vydržiavanie Chíramovho dvora dvadsaťtisíc kórov pšenice a dvadsať kórov jemného oleja. To dodával Šalamún každoročne Chíramovi. 26 Hospodin obdaril Šalamúna múdrosťou, ako mu prisľúbil. Medzi Chíramom a Šalamúnom vládol pokoj. Uzavreli vzájomnú dohodu. 27 Kráľ Šalamún povolal na nútené práce ľudí z celého Izraela. Bolo ich tridsaťtisíc. 28 Vysielali ich do Libanonu na mesačné zmeny po desaťtisíc mužov. Mesiac pobudli v Libanone a dva mesiace doma. Práce viedol Adoníram. 29 Šalamún mal sedemdesiattisíc nosičov nákladov a v pohorí osemdesiattisíc kamenárov. 30 Okrem vedúcich úradníkov, ktorí dielo riadili, mal Šalamún tritisíctristo mužov, ktorí dávali robotníkom príkazy. 31 Na kráľov príkaz nalámali balvany vybraného kameňa, aby mohli kvádrami vyložiť základy chrámu. 32 Tie opracovali Šalamúnovi majstri, Chíramovi majstri a Gebalčania. Pripravovali drevo a kamene na stavbu chrámu.
–
2Korintským 7,1 Milovaní, keďže máme takéto prisľúbenia, očistime sa od všetkých škvŕn tela i ducha a v Božej bázni zavŕšme svoje posvätenie. 2 Dajte nám miesto v srdci! Nikomu sme neukrivdili, nikoho sme nepodplatili, nikoho sme nevyužili. 3 Nehovorím to, aby som vás odsudzoval. Veď som už povedal, že ste v našich srdciach, aby sme spolu zomierali i spolu žili. 4 Veľmi vám dôverujem, veľa sa vami chválim, takže som naplnený útechou a pri všetkom našom súžení prekypujem radosťou. 5 Veď odvtedy, ako sme prišli do Macedónska, naše telo nepoznalo odpočinok, všetko možné nás sužovalo: zvonka boje, zvnútra úzkosti. 6 No Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás Títovým príchodom, 7 no nielen jeho príchodom, ale aj radosťou, ktorú on mal z vás, keď nám rozprával o vašej túžbe, o vašej ľútosti a o vašej horlivosti za mňa, takže som sa ešte viac zaradoval.
