1Kráľov 8,22 Potom sa postavil Šalamún pred Hospodinov oltár v prítomnosti celého zhromaždenia Izraela, vystrel dlane k nebu 23 a hovoril: Hospodin, Bože Izraela, niet tebe podobného Boha ani hore na nebi, ani dole na zemi. Ty zachovávaš zmluvu a priazeň svojim služobníkom, ktorí sú ti celým srdcom oddaní. 24 Ty si splnil svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu sľúbil. Sám si mu sľúbil a sám i splnil, ako to dnes vidno. 25 Teraz však Hospodin, Bože Izraela, splň svojmu služobníkovi a môjmu otcovi Dávidovi aj prísľub, keď si povedal: Neostaneš bez nástupcu, ktorý by predo mnou sedel na izraelskom tróne, pokiaľ tvoji synovia budú dbať na svoju cestu, aby sa správali tak ako ty. 26 Teraz teda, Bože Izraela, nech sa teda dosvedčí pravdivosť tvojich slov, ktoré si dal svojmu služobníkovi a môjmu otcovi Dávidovi. 27 Môže vôbec Boh prebývať na zemi? Veď samotné nebesia, ba ani najvyššie nebo ťa nemôžu obsiahnuť! Tým menej tento dom, ktorý som postavil. 28 Skloň sa k modlitbe svojho služobníka a k jeho úpeniu, ó Hospodin, Bože môj, aby si vypočul jeho úpenlivú modlitbu, ktorú ti tvoj služobník dnes predkladá. 29 Nechže sú tvoje oči nocou-dňom upreté na tento dom, na miesto, o ktorom si sa vyslovil, že tam bude tvoje meno. Vypočuj modlitbu, ktorú ti tvoj služobník predkladá na tomto mieste. 30 Počuj úpenlivé volanie svojho služobníka a svojho izraelského ľudu, keď sa budú modliť smerom k tomuto miestu. Vypočuj zo svojho nebeského sídla, a keď vypočuješ, odpusť! 31 Ak by sa niekto prehrešil voči svojmu blížnemu a ten ho bude žiadať, aby sa zaprisahal kliatbou, a ten príde zložiť prísahu pred tvoj oltár v tomto dome, 32 ty vypočuj v nebi, zakroč a rozsúď svojich služobníkov. Vinníka uznaj vinným a jeho vlastné počínanie uvaľ na neho. Spravodlivého sa zastaň a odmeň ho, ako si zaslúži. 33 Ak tvoj izraelský ľud utrpí od nepriateľov porážku, pretože zhrešil proti tebe, no potom by sa k tebe obrátil, vzýval tvoje meno, modlil sa a doprosoval sa ťa v tomto dome, 34 ty v nebi ho vypočuj. Odpusť hriech svojho izraelského ľudu a priveď ho späť do jeho vlasti. 35 Ak by sa zavrelo nebo a nebolo by dažďa, pretože zhrešili proti tebe, no potom by sa modlili smerom k tomuto miestu, vzývali by tvoje meno a odvrátili by sa od svojich hriechov, lebo si ich pokoril, 36 ty v nebi, vypočuj ich. Odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Vyuč ich správnej ceste, po ktorej majú kráčať a zošli dážď svojej krajine, ktorú si dal svojmu ľudu za dedičstvo. 37 Ak by zavládol v krajine hlad, mor, sneť alebo hrdza na obilí, ak by sa vyskytli kobylky či chrobač, ak by nepriateľ ohrozoval ľud vo vlastných bránach, za každej pohromy a v každej chorobe, 38 každú modlitbu a úpenlivé volanie kohokoľvek zo všetkého tvojho izraelského ľudu, ak by pocítili výčitky svedomia a vystreli ruky k tomuto miestu, 39 ty vo svojom nebeskom sídle vypočuj a odpusť! Zakroč a odplať každému podľa jeho celkového správania, za aké uznáš jeho srdce. Veď jedine ty poznáš srdce všetkých ľudských synov, 40 aby si ťa ctili, kým len budú žiť v krajine, ktorú si dal našim otcom. 41 Keby aj cudzinec, ktorý nepatrí k tvojmu izraelskému ľudu, prišiel z ďalekej krajiny pre tvoje meno, 42 pretože cudzinci sa dozvedia o tvojom veľkom mene, o tvojej mocnej ruke a tvojom vystretom ramene, keby teda niekto z nich prišiel a modlil by sa smerom k tomuto domu, 43 ty vo svojom nebeskom sídle vypočuj všetko, o čo bude k tebe cudzinec volať. Nech poznajú všetky národy zeme tvoje meno, uctia si ťa tak ako tvoj ľud Izrael a uvedomia si, že tento dom, ktorý som postavil, nesie tvoje meno. 44 Ak by sa tvoj ľud vypravil do vojny proti svojmu nepriateľovi cestou, ktorou ho vyšleš, a modlil by sa k Hospodinovi smerom k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil na počesť tvojho mena, 45 vypočuj v nebi jeho modlitbu a úpenlivé volanie a urob nápravu. 46 Ak by proti tebe zhrešili — lebo nieto človeka, ktorý by nezhrešil — a ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľovi, takže ich nepriatelia odvlečú ako zajatcov do ďalekej či blízkej nepriateľskej krajiny, 47 no v krajine, kam boli odvlečení, vstúpia do seba, obrátia sa a budú ťa v krajine svojich väzniteľov prosiť o zmilovanie: Zhrešili sme, previnili sme sa, konali sme nezodpovedne, 48 ak by sa obrátili k tebe celým srdcom a celou dušou v krajine svojich nepriateľov, ktorí ich ta odvliekli a modlili by sa k tebe, smerom k svojej vlasti, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si zvolil, a k domu, ktorý som postavil na počesť tvojho mena, 49 ty v svojom nebeskom sídle vypočuj ich modlitbu i úpenlivé volanie a urob nápravu. 50 Odpusť svojmu ľudu, ktorý proti tebe zhrešil, a vzbuď u ich väzniteľov súcit, aby sa nad nimi zľutovali. 51 Veď sú tvojím ľudom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol z Egypta, z tej železnej pece. 52 Všimni si úpenlivé volanie svojho služobníka a vzdychy svojho izraelského ľudu, aby si počul všetko, o čo budú k tebe volať. 53 Veď si ho oddelil za dedičstvo spomedzi všetkých národov zeme, ako si to prisľúbil prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša, keď si vyviedol našich predkov z Egypta, ó, Pane, Hospodin!
–
2Korintským 10,1 Ja sám, Pavol, vás prosím pre Kristovu miernosť a vľúdnosť — ja, ktorý bývam pokorný, keď som osobne medzi vami, no keď som vzdialený, mám voči vám odvahu. 2 Prosím vás, aby som sa, keď prídem, nemusel správať trúfalo, na čo mám podľa svojho presvedčenia právo, a to voči tým, čo si myslia, že konáme iba podľa ľudských zámerov. 3 Veď hoci žijeme v tele, nevedieme boj podľa tela. 4 Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale od Boha majú moc zboriť hradby. Nimi rúcame ľudské výmysly 5 a každú povýšenosť, čo sa dvíha proti poznávaniu Boha, a nimi viažeme každú myšlienku na poslušnosť Kristovi, 6 a sme hotoví potrestať každú neposlušnosť, kým vaša poslušnosť nebude úplná. 7 Hľaďte na to, čo máte pred očami. Ak si je niekto istý, že je Kristov, nech myslí zároveň aj na to, že ako on je Kristov, tak sme aj my. 8 Veď ak sa aj väčšmi budem chváliť mocou, ktorú nám dal Pán, aby som u vás staval a nie rúcal, nebudem zahanbený. 9 Nechcel by som však, aby sa zdalo, že vás chcem vystrašiť svojimi listami. 10 Hovorí sa, že moje listy sú prísne a silné, ale osobná prítomnosť slabá a reč úbohá. 11 Kto tak hovorí, nech si uvedomí, že akí sme v listoch slovom, keď sme neprítomní, takí budeme aj v skutkoch, keď budeme prítomní.
