2. Kráľov 24, 1 Za jeho čias pritiahol babylonský kráľ Nebúkadnecar. Jójakim sa mu na tri roky podrobil. Potom sa opäť proti nemu vzbúril. 2 Hospodin vysielal proti nemu záškodnícke skupiny Chaldejov, Sýrčanov, Moábčanov a Amónčanov. Vysielal ich proti Júdovi, aby ho ničili, podľa Hospodinovho slova, ktoré ohlásil o svojich služobníkoch prorokoch. 3 Akiste to prišlo na Júdu z príkazu Hospodina, aby ho tak odvrhol od seba pre hriechy Menaššeho, ako i pre všetko, čo napáchal. 4 Hospodin mu nechcel odpustiť pre nevinnú krv, ktorú prelial a zaplavil ňou Jeruzalem. 5 Ostatné príbehy Jójakimove i všetko, čo vykonal, je napísané v Kronike judských kráľov. 6 Keď sa Jójakim uložil k svojim otcom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Jójakin. 7 Egyptský kráľ zastavil výpravy zo svojej krajiny, lebo babylonský kráľ zabral všetko, čo patrilo egyptskému kráľovi: od Egyptského potoka po rieku Eufrat.8 Jójakin mal osemnásť rokov, keď sa stal kráľom a tri mesiace vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Elnátanova z Jeruzalema, sa volala Nechušta. 9 Hospodinovi robil naprotiveň, rovnako ako robil jeho otec. 10 V tom čase pritiahli služobníci babylonského kráľa Nebúkadnecara proti Jeruzalemu a mesto sa dostalo do stavu obkľúčenia. 11 Potom dorazil k mestu babylonský kráľ Nebúkadnecar a jeho služobníci obliehali mesto. 12 Nato sa judský kráľ Jójakin vrátane svojej matky, svojich služobníkov, hodnostárov a dvoranov vzdali babylonskému kráľovi. Babylonský kráľ ho zajal v ôsmom roku svojej vlády. 13 Odvliekol odtiaľ všetky poklady Hospodinovho domu i poklady kráľovského paláca a olúpal všetky zlaté predmety, ktoré pre Hospodinov chrám zhotovil izraelský kráľ Šalamún, ako povedal Hospodin. 14 Do vyhnanstva odvliekol celý Jeruzalem: všetkých hodnostárov, zaslúžilých bojovníkov, desaťtisíc zajatcov, všetkých tesárov a kováčov. Zostal iba prostý ľud. 15 Do Babylonu presťahoval Jójakina, kráľovu matku, kráľove ženy, jeho dvoranov a významné osobnosti krajiny. Odviedol ich do zajatia z Jeruzalema do Babylonu. 16 Babylonský kráľ presídlil do Babylonu celé vojsko v sile sedemtisíc mužov, tisíc tesárov a kováčov, všetko udatných bojovníkov. 17 Miesto neho babylonský kráľ dosadil za kráľa jeho strýca Mattanju a premenoval ho na Cidkiju.18 Cidkija mal dvadsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Jirmejáhua z Libny, sa volala Chamútal. 19 Hospodinovi robil naprotiveň, presne tak ako Jójakim. 20 To pre hnev Hospodina sa Jeruzalemu a Judsku stalo, že ich od seba zavrhol. Cidkija sa však vzbúril proti babylonskému kráľovi.
Zjavenie Jána 21, 9 Prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali sedem čiaš, naplnených siedmimi poslednými ranami, a takto ku mne prehovoril: Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu manželku. 10 V duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha, 11 ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najvzácnejšiemu kameňu akoby krištáľovo čistému jaspisu. 12 Malo mohutné a vysoké hradby; malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela: 13 tri brány od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. 14 Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien Baránkových apoštolov. 15 Ten, čo so mnou hovoril, mal mieru zo zlatej trstiny, aby premeral mesto i jeho brány a hradby. 16 Mesto je postavené do štvorca a jeho dĺžka je taká istá ako šírka. Trstinou odmeral mesto a malo dvanásťtisíc stadií. Jeho dĺžka, šírka i výška sú rovnaké. 17 Zmeral aj hradby a merali stoštyridsaťštyri lakťov podľa ľudskej miery, ktorú anjel použil. 18 Jeho hradby boli postavené z jaspisu a mesto z rýdzeho zlata podobného čistému sklu. 19 Základy mestských hradieb boli ozdobené drahokamami všetkých druhov: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, 20 piaty sardonyx, šiesty karneol, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst. 21 Dvanásť brán je z dvanástich perál, každá brána bola z jednej perly. Námestie mesta bolo z rýdzeho zlata ako z priezračného krištáľu. 22 Chrám som však v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh a Baránok. 23 Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho osvecuje Božia sláva a jeho lampou je Baránok. 24 V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň vnesú svoju slávu. 25 Jeho brány sa nebudú vo dne zatvárať, lebo noci tam nebude. 26 Prinesú doň slávu a česť národov. 27 A nevojde doň nič nečisté, ani ten, čo pácha ohavnosť a lož, ale iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.
