2. Kronická 1, 1 Šalamún, syn Dávidov, sa pevne ujal svojho kráľovstva, Hospodin, jeho Boh, bol s ním a náramne ho zveľadil. 2 Šalamún vyzval celý Izrael, tisícnikov, stotníkov, sudcov, všetky kniežatá z celého Izraela, rodinných predákov 3 a tak sa odobral s celým tým zhromaždením na výšinu v Gibeóne. Tam sa nachádzal Boží stan stretávania, ktorý zhotovil Mojžiš, Hospodinov služobník, na púšti. 4 Božiu archu dal však Dávid preniesť z Kirjat-Jearímu a umiestnil ju v Jeruzaleme, lebo tam pre ňu roztiahol stan. 5 Bronzový oltár, ktorý zhotovil Becaleel, syn Úriho, Chúrovho syna, stál tam pred príbytkom Hospodina, kde ho Šalamún a zhromaždenie vyhľadávali. 6 Šalamún tam pred Hospodinom obetoval na bronzovom oltári, ktorý stál pred stanom stretávania. Obetoval na ňom tisíc spaľovaných obiet. 7 Tej noci sa zjavil Šalamúnovi Boh a povedal mu: Žiadaj si, čo ti mám dať! 8 Šalamún povedal Bohu: Môjmu otcovi Dávidovi si preukázal veľkú milosť a mňa si po ňom ustanovil za kráľa. 9 Nech sa teda, Hospodin, Bože, splní tvoj prísľub, ktorý dostal môj otec Dávid. Ustanovil si ma predsa za kráľa nad ľudom, ktorého je toľko ako prachu na zemi. 10 Nuž daj mi múdrosť a poznanie, aby som mohol viesť tento ľud. Veď kto by inak mohol spravovať tento tvoj významný ľud? 11 Nato Boh povedal Šalamúnovi: Pretože si sa zaujímal o toto a nežiadal si si bohatstvo, poklady či slávu ani smrť svojich neprajníkov, ba ani dlhý vek, ale múdrosť a poznanie ako viesť môj ľud, nad ktorým som ťa ustanovil kráľom, 12 dostane sa ti múdrosti a poznania. Dám ti však i bohatstvo, poklady a slávu, akú nemali králi predošlí a nebudú mať ani tvoji nástupcovia. 13 Potom sa Šalamún odobral z výšiny, ktorá je v Gibeóne, od stanu stretávania do Jeruzalema a vládol nad Izraelom. 14 Šalamún sústredil bojové vozy a jazdcov; mal tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov. Rozmiestnil ich v mestách pre bojové vozy a u seba v Jeruzaleme. 15 Zásluhou kráľa bolo v Jeruzaleme striebra a zlata toľko ako kamenia a cédrov ako divých figovníkov, ktoré hojne rastú na Nížine. 16 Pre Šalamúna dovážali kone z Egypta a z Kúy. Kráľovskí nakupovači ich preberali z Kúy za bežnú cenu. 17 Z Egypta dovážali voz za šesťsto a koňa za stopäťdesiat šekelov striebra. Tak sprostredkovávali vývoz pre všetkých chetitských a sýrskych kráľov. Prípravy na stavbu chrámu
Marek 6, 45 Tých, čo jedli z chlebov, bolo päť tisíc mužov. 46 Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť na loď a ísť vopred na druhý breh do Betsaidy, kým on rozpustí zástup. 47 Keď ich prepustil, vybral sa na vrch modliť sa. 48 Nastal večer a loď bola uprostred mora; on sám bol na zemi. 49 Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim kráčajúc po mori, a chcel ísť popri nich. 50 Keď ho videli kráčať po mori, vykríkli, domnievali sa totiž, že je to prízrak. 51 Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: Vzmužte sa! Ja som! Nebojte sa! 52 Potom nastúpil k nim na loď a vietor sa utíšil. Od úžasu zostali celkom ohromení. 53 Nepochopili totiž udalosť s chlebmi; ich srdce bolo otupené. 54 Keď sa preplavili na druhý breh, pristáli pri Genezarete. 55 Len čo vystúpili z lode, ľudia ho hneď spoznali. 56 Rozbehli sa teda po celom okolí a na miesta, o ktorých počuli, že práve tam je, začali prinášať chorých na nosidlách. 57 A kamkoľvek vkročil — do dedín, miest alebo osád — ľudia kládli chorých na námestia. Prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, boli uzdravení.
