2. Kronická 22, 1Obyvatelia Jeruzalema dosadili po ňom za kráľa jeho najmladšieho syna Achazju. Všetkých starších synov totiž vyvraždila skupina záškodníkov, ktorá s Arabmi vnikla do tábora. Tak sa stal kráľom Achazja, syn judského kráľa Jórama. 2 Achazja mal štyridsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a jeden rok vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Omriho dcéra, sa volala Atalja. 3 I on sa uberal cestami domu Achába, lebo jeho matka mu radila, aby konal svojvoľne. 4 Hospodinovi robil naprotiveň ako dom Achábov, lebo po otcovej smrti sa mu oni stali poradcami na vlastnú skazu. 5 Na ich radu sa vypravil s izraelským kráľom Jóramom, synom Achába, do vojny proti sýrskemu kráľovi Chazaelovi do Rámot-Gileádu. Sýrčania Jórama zranili, 6 takže sa utiahol do Jezreela, aby sa hojil z rán, ktoré utŕžil v Ráme, keď bojoval proti sýrskemu kráľovi Chazaelovi. Judský kráľ Achazja, syn Jóramov, zišiel do Jezreela navštíviť Achábovho syna Jórama, pretože bol ranený. 7 Riadením Božím však návšteva u Jórama prispela k Achazjovmu pádu. Počas návštevy vyšiel s Jóramom do boja proti Jehuovi, synovi Nimšiho, ktorého pomazal Hospodin na vyhubenie Achábovho domu. 8 Keď Jehu vykonával súd nad Achábovým domom, našiel judských hodnostárov a synovcov Achazjových, ktorí mu slúžili, a vyvraždil ich. 9 Potom pátral po Achazjovi. Toho dolapili, keď sa skrýval v Samárii. Priviedli ho k Jehuovi a zabili. Pochovali ho však, lebo povedali: Bol synom Jóšafata, ktorý hľadal Hospodina celým srdcom. V Achazjovej rodine nemal kto prevziať kráľovstvo. Atalja10 Keď Achazjova matka Atalja videla, že jej syn zomrel, rozhodla sa vyhubiť všetko potomstvo judského kráľovského domu. 11 Ale kráľova dcéra Jóšabat vzala Jóaša, Achazjovho syna, uniesla ho spomedzi kráľovských synov, určených na smrť, a umiestnila ho i s jeho dojkou v spálni. Tam ho Jóšabat, dcéra kráľa Jórama a žena kňaza Jójadu, pretože bola Achazjovou sestrou, ukrývala pred Ataljou, aby ho nemohla zabiť. 12 Skrýval sa u nich v Božom dome šesť rokov, kým Atalja vládla v krajine.

Marek 14, 53 Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54 Peter ho z diaľky nasledoval až po nádvorie veľkňaza. Tam si sadol medzi stráž a zohrieval sa pri ohni. 55 Veľkňaz i celá veľrada hľadali proti Ježišovi svedectvo, aby ho mohli usmrtiť, ale nenachádzali. 56 Mnohí síce proti nemu falošne svedčili, ale ich výpovede sa nezhodovali. 57 Niektorí vystúpili a falošne proti nemu svedčili: 58 Počuli sme, ako hovorí: Ja zbúram tento chrám postavený rukami a za tri dni vybudujem nový, nie rukami postavený. 59 Ale ani tieto svedectvá neboli rovnaké. 60 Vtedy vstal veľkňaz, postavil sa uprostred nich a spýtal sa Ježiša: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti tebe? 61 On však mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova spýtal: Si ty Mesiáš, syn Požehnaného? 62 Nato Ježiš odpovedal: Ja som. Uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi. 63 Vtom si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Načo ešte potrebujeme svedkov? 64 Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete? Nato všetci rozhodli, že si zasluhuje smrť. 65 Niektorí naňho začali pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho po hlave a kričali naňho: Prorokuj! A aj sluhovia ho začali udierať po tvári.