2. Kronická 3, 1 Šalamún začal stavať Hospodinov dom v Jeruzaleme na vrchu Mórija, kde mal jeho otec Dávid zjavenie, na mieste, ktoré určil Dávid, na humne Jebúseja Ornána. 2 Stavať začal druhého dňa v druhom mesiaci štvrtého roku svojej vlády. 3 Na stavbu Božieho domu Šalamún stanovil podľa staršej lakťovej miery tieto rozmery: dĺžku šesťdesiat lakťov a šírku dvadsať lakťov. 4 Predsieň v priečelí bola široká ako vlastná budova. Bola dlhá dvadsať lakťov a vysoká stodvadsať lakťov. Zvnútra ju pokryl čistým zlatom. 5 Veľkú sieň obložil cyprusovým drevom, obtiahol jemným zlatom a vyzdobil palmami a retiazkami. 6 Z dôvodu lesku obložil sieň drahokamami. Zlato bolo parvajimské. 7 Sieň, hrady, prahy i dvere pozlátil a po stenách povyrezával cherubov. 8 Potom vytvoril sieň veľsvätyne. Jej dĺžka sa rovnala šírke celého chrámu, teda dvadsiatim lakťom. Aj šírka merala dvadsať lakťov. Obložil ju znamenitým zlatom s váhou šesťsto talentov. 9 Klince zo zlata vážili päťdesiat šekelov. I horné miestnosti pozlátil. 10 Vo veľsvätyni zhotovil súsošie cherubov a pozlátil ho. 11 Rozpätie krídel cherubov bolo dvadsať lakťov. Jedno päťlakťové krídlo sa dotýkalo steny budovy a druhé päťlakťové krídlo sa dotýkalo krídla druhého cheruba. 12 Prvé päťlakťové krídlo druhého cheruba sa dotýkalo steny budovy, druhé päťlakťové krídlo sa dotýkalo krídla prvého cheruba. 13 Roztiahnuté krídla týchto cherubov merali dvadsať lakťov. Stáli na nohách tvárou k sieni. 14 Ďalej zhotovil oponu z modrého a červeného purpuru, z karmazínu i jemného plátna a zobrazil na ňu cherubov. 15 Pred budovu zhotovil dva stĺpy výšky tridsaťpäť lakťov a na ich vrchole päťlakťové hlavice. 16 V zadnej sieni urobil i ozdobné reťaze a zavesil ich na vrch stĺpov. Zhotovil i sto granátových jabĺk a pripevnil ich na reťaze. 17 Pred chrám postavil stĺpy; jeden sprava, druhý zľava. Pravý pomenoval Jákin, ľavý Bóaz.
Marek 7, 31 Ta mu priviedli hluchého a takmer nemého človeka. Poprosili ho, aby naň položil ruku. 32 Vzal ho bokom od zástupu, vložil mu prsty do uší, dotkol sa slinou jeho jazyka, 33 pohliadol k nebu, vzdychol a povedal mu: Effatha, čo znamená: Otvor sa! 34 Hneď sa mu otvorili uši a puto jazyka sa uvoľnilo, takže správne rozprával. 35 Ježiš im dôrazne prikázal, aby to nikomu nepovedali. Ale čím väčšmi im to zakazoval, tým viac to rozhlasovali 36 a s nesmiernym údivom hovorili: Všetko robí dobre! Aj hluchým dáva sluch a nemým reč!
