2. Kronická 6, 1 Vtedy Šalamún zvolal: Hospodin sa vyslovil, že chce bývať v mrákave. 2 Tak som ti postavil vladársky príbytok, miesto, kde budeš tróniť naveky. 3 Nato sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela pri tom stálo. 4 Zvolal: Buď zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý sám dal môjmu otcovi Dávidovi prísľub a sám ho i splnil. Povedal: 5 Odvtedy, ako som vyviedol svoj ľud z Egypta, nezvolil som si žiadne miesto spomedzi všetkých kmeňov Izraela, aby tam postavili dom, v ktorom by prebývalo moje meno. Nikoho som si ani nevyvolil, aby sa stal vojvodcom nad mojím izraelským ľudom. 6 Zvolil som si len Jeruzalem, aby tam prebývalo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby vládol môjmu izraelskému ľudu. 7 Už môj otec Dávid pomýšľal postaviť dom menu Hospodina, Boha Izraela. 8 Hospodin mu však povedal: Konal si správne, že si sa zaoberal myšlienkou postaviť môjmu menu dom. 9 Lenže ten dom nepostavíš ty, ale tvoj syn, ktorého splodíš. On postaví dom môjmu menu. 10 Hospodin svoj prísľub i splnil. Nastúpil som po svojom otcovi Dávidovi, zasadol som na trón Izraela, ako sľúbil Hospodin, a postavil som dom na počesť mena Hospodina, Boha Izraela. 11 Vložil som ta i archu s Hospodinovou zmluvou, ktorú uzavrel s Izraelitmi.

Marek 8, 22 Potom prišli do Betsaidy. Priviedli k nemu slepca a prosili, aby sa ho dotkol. 23 Chytil slepca za ruku a vyviedol ho von za dedinu. Naslinil mu oči, položil naňho ruky a spýtal sa ho: Vidíš niečo? 24 A on otvoril oči a povedal: Vidím ľudí; vyzerajú ako stromy, ale chodia. 25 Znovu mu položil ruky na oči a on začal vidieť. Slepec ozdravel a všetko videl úplne jasne. 26 Potom ho poslal domov a prikázal mu: Ale do dediny nechoď!