2. Kronická 5, 1 Keď sa skončili všetky práce, ktoré vykonal Šalamún na Hospodinovom dome, vniesol dnu zasvätené dary svojho otca Dávida. Striebro, zlato a všetky predmety uložil do pokladníc Božieho domu. 2 Potom Šalamún zvolal do Jeruzalema starších Izraela, všetkých kmeňových predákov, kniežatá izraelských rodín, aby preniesli z Dávidovho mesta, teda zo Sionu, archu Hospodinovej zmluvy. 3 Ku kráľovi sa zhromaždili všetci izraelskí muži na sviatok, ktorý býva v siedmom mesiaci. 4 Keď sa dostavili všetci starší Izraela, leviti zdvihli archu 5 a niesli ju. Stan stretávania a všetky posvätné predmety v ňom vyniesli léviovskí kňazi. 6 Kráľ Šalamún a celá pospolitosť Izraela, čo sa k nemu dohrnula pred archou, obetovali toľko oviec a dobytka, že sa vôbec nedal zistiť ich počet. 7 Kňazi vniesli archu Hospodinovej zmluvy na určené miesto do zadnej siene chrámu, do veľsvätyne pod krídla cherubov. 8 Cherubi mali roztiahnuté krídla nad miestom, kde bola archa, a zhora zakrývali archu i jej žrde. 9 Žrde vyčnievali a ich konce boli viditeľné len od zadnej siene, zvonku neboli viditeľné. Sú tam až dodnes. 10 V arche boli iba dve tabule, ktoré ta vložil Mojžiš na Horebe, kde Hospodin uzavrel s Izraelitmi zmluvu pri ich východe z Egypta. 11 Potom kňazi vyšli zo svätyne. Všetci prítomní kňazi sa posvätili bez ohľadu na ich zatriedenie. 12 Všetci léviovskí speváci zo skupiny Ásafovej, Hémanovej a Jedutúnovej so synmi a bratmi, odiati do jemného plátna, stáli s cimbalmi, harfami a citarami východne od oltára. S nimi bolo stodvadsať kňazov — trubačov. 13 Trubači a speváci vystupovali súčasne, takže to vyznelo ako jednohlasná chvála a oslava Hospodina. Keď zaznel zvuk trúb, cimbalov i iných hudobných nástrojov a chválospev o Hospodinovi, že je dobrý, lebo naveky trvá jeho milosť, oblak naplnil Hospodinov dom. 14 Kňazi nemohli preň nastúpiť do služby, lebo sláva Hospodinova naplnila Boží dom.
Skutky 13, 23 Z jeho potomstva dal Boh Izraelu podľa prisľúbenia Spasiteľa, Ježiša. 24 Pred jeho príchodom Ján hlásal celému izraelskému ľudu krst pokánia. 25 Keď Ján končil beh svojho života, hovoril: Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden ani sandále na nohách rozviazať. 26 Muži, bratia, synovia Abrahámovho rodu, i tí z vás, čo sa bojíte Boha! Nám bolo poslané slovo tejto spásy; 27 lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich predstavení ho nepoznali. Tým, že ho odsúdili, naplnili výroky prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. 28 Hoci na ňom nenašli nijakú vinu, za ktorú by si zaslúžil smrť, žiadali Piláta, aby ho dal zabiť. 29 Keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. 30 Lenže Boh ho vzkriesil z mŕtvych 31 a on sa viacero dní zjavoval tým, čo prišli spolu s ním z Galiley do Jeruzalema. Oni sú teraz jeho svedkami pred ľudom. 32 My vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, 33 Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je napísané v druhom žalme: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil. 34 To, že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa už nikdy nevráti do porušenia, oznámil takto: Splním vám sväté a verné prísľuby dané Dávidovi. 35 Preto aj na inom mieste hovorí: Nedopustíš, aby tvoj svätý uvidel porušenie. 36 Dávid vo vlastnom pokolení poslušne splnil Boží zámer, zosnul, bol pripojený k svojim otcom a uvidel porušenie. 37 Ten však, ktorého Boh vzkriesil, neuvidel porušenie.
