2. Kronická 8, 1 Po dvadsiatich rokoch, počas ktorých staval Šalamún Hospodinov dom a vlastný palác, 2 vybudoval i mestá, ktoré mu dal Chúram, a usadil tam Izraelitov. 3 Potom sa Šalamún vypravil do Chamát-Cóby a dobyl ju. 4 Vybudoval Tadmór na púšti a všetky skladiskové mestá, ktoré zriadil v Chamáte. 5 Ďalej prebudoval Horný Bét-Chorón a Dolný Bét-Chorón na opevnené mestá s hradbami, bránami a závorami, 6 Baálat a všetky skladiskové mestá, čo patrili Šalamúnovi, všetky mestá pre vojnové vozy a kone, vôbec všetko, čo chcel vybudovať v Jeruzaleme, na Libanone a na celom území svojej ríše. 7 Všetok ľud, ktorý zostal po Chetitoch, Amorejčanoch, Perizzejoch, Chivvijoch a Jebúsejoch, ktorý nemal izraelský pôvod, 8 potomkov tých, čo po nich zostali v krajine, ktorých Izraeliti úplne nevyhubili, podrobil Šalamún nútenej práci, čo trvá dodnes. 9 Z Izraelitov však Šalamún nikoho nezotročil. Tí boli vojakmi, dôstojníkmi, veliteľmi vojnových vozov a jazdy. 10 Kráľ Šalamún mal ešte dvestopäťdesiat hlavných dozorcov, ktorí spravovali ľud. 11 Faraónovu dcéru presťahoval Šalamún z Dávidovho mesta do domu, ktorý pre ňu postavil. Povedal si totiž: Moja žena nemôže bývať v dome izraelského kráľa Dávida, lebo sú to posvätné miesta, ktorými prechádzala Hospodinova archa. 12 Vtedy Šalamún Hospodinovi obetoval spaľované obety na Hospodinovom oltári, ktorý postavil pri vstupnej miestnosti, 13 a to podľa každodenného poriadku prinášania obiet, podľa Mojžišovho príkazu na dni sobotného odpočinku, na novmesiace a na tri výročné slávnosti: na slávnosť nekvasených chlebov, na slávnosť týždňov a na slávnosť stánkov. 14 Podľa nariadenia svojho otca Dávida zadelil kňazov do tried na vykonávanie ich služby a levitom určil povinnosti: viesť chválospevy a pomáhať kňazom v službe podľa každodenného poriadku. Ďalej zadelil vrátnikov do oddielov pre jednotlivé brány. Tak totiž znel príkaz Božieho muža Dávida. 15 Vôbec sa neodchýlili od kráľovho príkazu ohľadom kňazov, levitov a pokladov. 16 Tak sa dokončilo celé Šalamúnovo dielo, počnúc dňom založenia Hospodinovho domu až po jeho zavŕšenie, keď bol Hospodinov dom celkom hotový. 17 Vtedy sa Šalamún odobral do Ecjón-Geberu a Elótu na morskom pobreží Edómska. 18 Chúram mu poslal po svojich sluhoch lode a skúsených námorníkov, ktorí sa so Šalamúnovými sluhami dostali do Ofíru. Nabrali odtiaľ štyristopäťdesiat talentov zlata a priniesli kráľovi Šalamúnovi.
Skutky 14, 8 V Lystre sedával istý muž s bezvládnymi nohami. Bol chromý od narodenia a nikdy nechodil. 9 Tento muž počul Pavla hovoriť a ten naňho uprel zrak. Keď videl, že má vieru, že môže byť zachránený, 10 povedal mu mocným hlasom: Postav sa na rovné nohy! A on vyskočil a chodil. 11 Keď davy videli, čo urobil Pavol, kričali po lykaónsky: Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe! 12 Barnabáša nazývali Zeus a Pavla Hermes, lebo on viedol reč. 13 Kňaz z Diovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býky s vencami a chcel so zástupmi obetovať. 14 Keď sa o tom apoštoli Barnabáš a Pavol dopočuli, roztrhli si plášte, vrhli sa medzi dav a kričali: 15 Muži, čo to robíte? Aj my sme len ľudia, smrteľní tak ako vy. Ibaže vám hlásame evanjelium, aby ste sa od týchto ničotností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo, zem, more i všetko, čo je v nich. 16 V minulých pokoleniach nechával ísť všetky národy svojimi cestami, 17 no aj tak neprestával dávať svedectvá o sebe. Dobre robil, keď vám z neba dával dážď a úrodné časy, a keď napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou. 18 Toto hovorili a len-len že utíšili zástupy, aby im neobetovali. 19 Potom však prišli z Antiochie a z Ikónia Židia, nahovorili zástupy a tie Pavla kameňovali. Potom ho vyvliekli za mesto v domnení, že je mŕtvy. 20 No keď ho učeníci obstali, vstal a vošiel do mesta. Na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derby.
