2. Mojžišova 12,
21 Mojžiš zavolal všetkých starších Izraela a povedal im: Choďte, obstarajte si zviera zo stáda podľa svojich rodov a zarežte ho ako veľkonočného baránka. 22 Potom vezmite zväzok yzopu, namočte ho v krvi, ktorá bude v miske, potrite ňou obe veraje aj ich hornú časť. Nech nikto z vás až do rána nevychádza z dverí svojho domu. 23 Hospodin bude totiž prechádzať a biť Egypťanov. Keď uvidí krv na oboch verajach a ich hornej časti, Hospodin prejde popri dverách a Zhubcovi nedovolí vojsť do vašich domov a zabíjať. 24 Toto zachovávajte ako večné ustanovenie pre vás a pre vaše deti. 25 Keď prídete do krajiny, ktorú vám podľa svojho sľubu dá Hospodin, zachovávajte tento obrad. 26 Keď sa vás budú pýtať vaši synovia, čo znamená tento obrad, 27 poviete im: Je to obeta Pesachu na počesť Hospodina, ktorý prešiel popri domoch Izraelitov v Egypte, keď bil Egypťanov a naše domy zachránil. Ľud padol na kolená a klaňal sa. 28 Izraeliti šli a robili tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi a Áronovi. Tak urobili. 29 Keď nastala polnoc, Hospodin usmrtil všetkých prvorodených v Egypte, od faraónovho prvorodeného syna, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného zajatca, ktorý bol v žalári, ako aj všetko prvorodené z dobytka. 30 V tú noc vstal faraón, všetci jeho služobníci a všetci Egypťania, lebo v Egypte nastal veľký nárek; nebol totiž dom, v ktorom by nebol mŕtvy. 31 Faraón ešte v noci zavolal Mojžiša a Árona a povedal im: Vstaňte! Odíďte spomedzi môjho ľudu, vy aj Izraeliti! Choďte slúžiť Hospodinovi podľa svojej žiadosti! 32 Vezmite si svoje ovce a dobytok, ako ste žiadali, a choďte! Vyproste požehnanie aj pre mňa! 33 Aj Egypťania naliehali na ľud, aby čím skôr odišiel z krajiny, lebo hovorili: Všetci pomrieme. 34 Ľud si vzal ešte nevykysnuté cesto, korytá zabalil do plášťov a niesol ich na pleciach. 35 Na Mojžišov pokyn si Izraeliti vyžiadali od Egypťanov strieborné i zlaté predmety a plášte. 36 Hospodin vzbudil v Egypťanoch priazeň voči ľudu, takže mu splnili žiadosť. Tak olúpili Egypťanov. 37 Potom sa Izraeliti pohli z Raamsésa do Sukkótu. Bolo ich asi šesťstotisíc peších mužov, okrem detí. 38 Išlo s nimi mnoho iného ľudu a obrovské stáda oviec a dobytka. 39 Z cesta, ktoré si vzali z Egypta, upiekli nekvasené chleby, lebo cesto nemohlo vykysnúť. Z Egypta ich totiž vyhnali a nemohli sa dlho zdržiavať ani si pripraviť jedlo na cestu. 40 Izraeliti bývali v Egypte štyristotridsať rokov. 41 Po štyristotridsiatich rokoch presne na deň vyšli všetky Hospodinove zástupy z Egypta. 42 Bola to noc bdenia na počesť Hospodina, keď ich vyviedol z Egypta. Táto noc bude nocou bdenia na počesť Hospodina pre všetkých Izraelitov z pokolenia na pokolenie. 43 Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: Toto je ustanovenie o pesachu. Nijaký cudzinec nesmie z neho jesť. 44 Jesť však z neho môže každý otrok, kúpený za peniaze, ak bude obrezaný. 45 Prisťahovalec ani nájomník nesmú z neho jesť. 46 Musí sa zjesť v tom istom dome. Z mäsa sa nič nesmie vyniesť z domu. Nijakú kosť z neho nepolámete. 47 Tak to bude robiť celá izraelská pospolitosť. 48 Keď však bude u teba nejaký cudzinec a chcel by sláviť pesach na počesť Hospodina, najprv nech sa dá so všetkými príslušníkmi mužského rodu obrezať a potom ho môže sláviť a bude ako domorodec. Nijaký neobrezaný nesmie z neho jesť. 49 Ten istý zákon bude platiť pre domorodca i pre cudzinca, ktorí sa budú zdržiavať medzi vami. 50 Všetci Izraeliti urobili tak, ako to Hospodin prikázal Mojžišovi a Áronovi. Tak to urobili. 51 V ten istý deň vyviedol Hospodin zástupy Izraelitov z Egypta.
Matúš 20,
1 Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov do vinice. 2 Dohodol sa s robotníkmi za denár na deň a poslal ich do svojej vinice. 3 Keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných postávať na námestí a povedal im: 4 Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé. 5 A oni šli. Znova vyšiel okolo šiestej a deviatej hodine a urobil tak isto. 6 Keď vyšiel okolo jedenástej a našiel iných postávať, povedal im: Čo tu stojíte celý deň a zaháľate? 7 Povedali mu: Keď nás nikto nenajal! Hovorí im: Choďte aj vy do vinice. 8 Keď sa zvečerilo, povedal majiteľ vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, všetkým od posledných až po prvých! 9 Keď prišli tí, čo boli najatí o jedenástej, dostali po denári. 10 Tí, čo prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. No aj oni dostali po denári. 11 Vzali ho, ale reptali proti hospodárovi: 12 Títo poslední pracovali jedinú hodinu, ale ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno a horúčavu dňa. 13 On však povedal jednému z nich: Priateľu, nekrivdím ti! Nedohodol si sa so mnou za denár? 14 Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však chcem tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. 15 Nemám azda právo urobiť so svojím, čo chcem? Alebo zazeráš na mňa, že som dobrý? 16 Tak budú poslední prvými a prví poslednými.
