2. Mojžišova 15,
1 Vtedy zaspieval Mojžiš a Izraeliti Hospodinovi túto pieseň: Hospodinovi chcem spievať, lebo sa veľmi preslávil; koňa i jeho jazdca zmietol do mora. 2 Mojou silou a ochranou je Hospodin, on sa mi stal spásou. On je môj Boh, velebím ho; Boh môjho otca, chcem ho vyvyšovať. 3 Hospodin je bojovník; jeho meno je Hospodin. 4 Faraónove bojové vozy aj s vojskom vrhol do mora, výkvet jeho vojska zahynul v Červenom mori. 5 Prahlbiny ich pokryli, ako kameň klesli do hlbín. 6 Tvoja pravica, Hospodin, silou preslávená, tvoja pravica, Hospodin, zničí nepriateľa. 7 Velebou svojej slávy ničíš svojich odporcov. Posielaš svoj hnev, čo ich spáli ako slamu. 8 Dychom tvojho hnevu navŕšili sa vody, ako hrádza stáli prúdy, uprostred mora stuhli priepastné hlbiny. 9 Nepriateľ povedal: Rozbehnem sa, chytím ich, rozdelím korisť, upokojím si dušu, vytasím meč, moja ruka sa ich zmocní. 10 Zadul si svojím dychom, zalialo ich more, potopili sa ako olovo v mohutných vodách. 11 Kto spomedzi bohov je taký ako ty, Hospodin? Kto sa ti vyrovná velebou svätosti? Divotvorca hrozný, hoden všetkej chvály? 12 Vystrel si pravicu, zem ich pohltila. 13 Milosťou svojou viedol si tento ľud, ktorý si vykúpil svojou silou a sprevádzal mocou k svojmu svätému príbytku. 14 Počuli to národy, chveli sa; Filištíncov zachvátila hrôza. 15 Vtedy sa preľakli kniežatá Edómu, vojvodcov Moábu ovládol strach; všetkých Kanaánčanov zovrela úzkosť. 16 Doľahla na nich hrôza a strach; mocou tvojho ramena zmĺkli ako kameň, kým tvoj ľud, Hospodin, neprešiel, kým neprešiel tento ľud, ktorý si vykúpil. 17 Privedieš ich a usídliš na vrchu, ktorý vlastníš, kde si si, Hospodin, pripravil príbytok, kde si tvoje ruky, Pane, založili svätostánok. 18 Hospodin kraľuje naveky a navždy. 19 Keď totiž faraónove kone s bojovými vozmi a jazdcami vošli do mora, Hospodin ich zaplavil vodou; Izraeliti však prešli stredom mora po suchu. 20 Prorokyňa Mirjam, Áronova sestra, vzala do ruky bubon a za ňou šli všetky ženy, tancovali a bubnovali. 21 Mirjam im predspevovala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil! Koňa i jeho jazdca zmietol do mora. 22 Potom odišiel Mojžiš s Izraelitmi od Červeného mora. Prišli na púšť Šúr. Tri dni putovali púšťou, ale vodu nenašli. 23 Došli do Máry, no vodu z Máry nemohli piť, lebo bola horká. Preto sa volá Mára. 24 Ľud reptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť? 25 On volal k Hospodinovi a Hospodin mu ukázal drevo. Keď ho hodil do vody, voda osladla. Tam dal Hospodin ľudu ustanovenie a právne predpisy, tam ho skúšal. 26 Povedal: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, ak poslúchneš jeho príkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, nedopustím na teba nijakú chorobu, akú som dopustil na Egypťanov, lebo ja, Hospodin, som tvoj lekár. 27 Potom prišli do Élimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem. Tam pri vodách sa utáborili.
Matúš 20,
29 Keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veľký zástup. 30 A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Keď počuli, že tade ide Ježiš, zvolali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. 31 Zástup ich okríkal, aby mlčali. Oni tým hlasnejšie kričali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. 32 Ježiš zastal, zavolal ich a opýtal sa: Čo chcete, aby som vám urobil? 33 Odpovedali mu: Pane, nech sa nám otvoria oči! 34 Ježiš sa zľutoval nad nimi a dotkol sa ich očí. Hneď začali vidieť a nasledovali ho.
