2.Mojžišova 32, ¹ Keď ľud videl, že Mojžiš dlho nezostupuje z vrchu, zhromaždil sa k Áronovi a povedal mu: „Vstaň, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami! Veď nevieme, čo je s Mojžišom, s mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta.“ ² Áron im odpovedal: „Postrhávajte zlaté náušnice, čo majú na ušiach vaše ženy, vaši synovia i vaše dcéry a prineste mi ich!“ ³ Všetok ľud si postŕhal z uší zlaté náušnice a priniesli ich Áronovi. ⁴ On to od nich vzal, zhotovil formu a ulial podobu teľaťa. Oni povedali: „To sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta.“ ⁵ Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár a oznámil: „Zajtra bude Hospodinova slávnosť.“ ⁶ Na druhý deň včasráno vstali, priniesli spaľované obety i obety spoločenstva. Ľud sa posadil, jedol a pil; potom vstali a zabávali sa.⁷ Hospodin povedal Mojžišovi: „Zostúp dolu! Tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. ⁸ Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Uliali si podobu teľaťa, klaňajú sa mu, prinášajú mu obetu a vykrikujú: ‚Toto sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta.‘“ ⁹ Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Videl som tento ľud; je to tvrdošijný ľud. ¹⁰ Teraz ma už nechaj, nech proti nim vzplanie môj hnev a vyhubím ich. Z teba však urobím veľký národ.“ ¹¹ Mojžiš sa však usiloval obmäkčiť Hospodina, svojho Boha, a povedal: „Hospodin, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si svojou veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z Egypta? ¹² Prečo majú Egypťania hovoriť: ‚Zlomyseľne ich vyviedol, aby ich vyvraždil na vrchoch a zmietol z povrchu zeme?‘ Odvráť svoj prudký hnev, upusť od zlého úmyslu proti svojmu ľudu. ¹³ Rozpomeň sa na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a ktorým si prisľúbil: ‚Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som vám hovoril, dám vášmu potomstvu, aby ju navždy vlastnilo.‘“ ¹⁴ Hospodin sa zľutoval a upustil od zla, ktoré ohlásil svojmu ľudu.

1.Tesaloničanom 3, ¹ Preto, keď sme to už nemohli ďalej vydržať, rozhodli sme sa, že ostaneme v Aténach sami. ² Timoteja, nášho brata a Božieho spolupracovníka v práci pre Kristovo evanjelium, sme poslali, aby vás upevnil a povzbudil vo viere, ³ aby sa nikto nedal otriasť týmito súženiami. Sami totiž viete, že je to náš údel. ⁴ Veď aj keď sme boli u vás, vopred sme vám povedali, že na nás prídu súženia. Tak, ako viete, sa aj stalo. ⁵ Preto aj ja, keď som to už nemohol ďalej vydržať, poslal som ho, aby som sa dozvedel o vašej viere, či vás azda pokušiteľ nepokúšal a či naša námaha nevyšla nazmar.⁶ A teraz, keď Timotej prišiel od vás k nám a keď nám priniesol radostnú správu o vašej viere a láske a že si na nás stále v dobrom spomínate a túžite nás vidieť — ako aj my vás —, ⁷ pri všetkej svojej tiesni a súžení sme sa, bratia, potešili pre vašu vieru, ⁸ pretože teraz akoby sme ožili, keď vy stojíte pevne v Pánovi.