2.Mojžišova 34, 29 Keď Mojžiš schádzal z vrchu Sinaj, mal pri zostupe v rukách dve tabule svedectva. Mojžiš nevedel, že mu po rozhovore s Hospodinom pokožka tváre žiarila. 30 Keď Áron a všetci Izraeliti videli, že Mojžišovi žiari pokožka na tvári, báli sa k nemu priblížiť. 31 Keď ich Mojžiš zavolal, prišli k nemu Áron a všetci vodcovia pospolitosti. Keď sa s nimi rozprával, 32 priblížili sa k nemu aj ostatní Izraeliti. Rozpovedal im všetko, čo mu Hospodin na vrchu Sinaj prikázal. 33 Keď Mojžiš prestal hovoriť, dal si na tvár závoj. 34 Kedykoľvek predstupoval Mojžiš pred Hospodina, aby sa s ním rozprával, odkladal si závoj, kým sa nevrátil späť. Keď vyšiel, oznamoval Izraelitom, čo mu bolo prikázané. 35 Keď Izraeliti pozreli na Mojžišovu tvár, videli, že mu pokožka na tvári žiari. Mojžiš si na tvár dával závoj, kým sa nešiel rozprávať s Hospodinom.
1.Tesaloničanom 5, 1 Netreba vám, bratia, písať o časoch a určených chvíľach, 2 lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci. 3 Keď budú hovoriť: „Je pokoj a istota!“, vtedy ich znenazdania prepadne záhuba ako pôrodné bolesti rodičku a neuniknú. 4 No vy, bratia, nežijete v tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. 5 Veď všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme. 6 Nespime teda ako tí druhí, ale bdejme a buďme triezvi. 7 Lebo tí, čo spia, spia v noci a opilci sa v noci opíjajú. 8 Ale my, čo patríme dňu, buďme triezvi, oblečme si pancier viery a lásky a ako prilbu nádej spásy. 9 Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, 10 ktorý zomrel za nás, aby sme spolu s ním žili — či bdieme a či spíme. 11 Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.
