2. Mojžišova 34, 29 Keď Mojžiš zostupoval z hory Sinaj, dve dosky svedectva boli v jeho rukách, ale Mojžiš nevedel, že pokožka jeho tváre žiari, keďže hovoril s Hospodinom. 30 Áron a všetci Izraelci videli Mojžiša, a hľa, pokožka jeho tváre žiarila, i báli sa priblížiť k nemu. 31 Mojžiš však zavolal na nich i vrátil sa k nemu Áron i všetky kniežatá zo zhromaždenia a Mojžiš sa s nimi rozprával. 32 Potom sa priblížili k nemu všetci Izraelci a v prikázaniach im podal všetko, o čom Hospodin hovoril s ním na vrchu Sinaj. 33 Keď Mojžiš dohovoril s nimi, dal si závoj na tvár. 34 Keď však Mojžiš vchádzal pred Hospodina rozprávať sa s Ním, snímal si závoj, kým nevyšiel; keď vyšiel a hovoril Izraelcom, čo mu bolo prikázané, 35 Izraelci videli tvár Mojžišovu, že pokožka Mojžišovej tváre žiarila; Mojžiš si zase kládol závoj na tvár, keď šiel hovoriť s Ním.
Matúš 27, 3 Keď Judáš, Jeho zradca, videl, že Ho odsúdili, rozľútostený vrátil veľkňazom a starším tridsať strieborných 4 a povedal: Zhrešil som, zradiac krv nevinnú. Ale oni mu odpovedali: Čo nás do toho? To je tvoja vec. 5 Hodil teda strieborné peniaze do chrámu a vzdialil sa; potom išiel a obesil sa. 6 A veľkňazi vzali peniaze a povedali: Nesmieme ich vložiť do chrámovej pokladnice, lebo je to odmena za krv. 7 Poradili sa teda a kúpili za ne hrnčiarovo pole na pohrebisko pre cudzincov. 8 Preto sa to pole až podnes volá Poľom krvi. 9 Vtedy sa splnilo, čo predpovedal prorok Jeremiáš: I vzali tridsať strieborných, cenu predaného, ktorého natoľko ocenili (niektorí) zo synov Izraela, 10 a dali ich za hrnčiarovo pole, ako naložil Pán. 11 Ježiša však postavili pred vladára. I spýtal sa Ho vladár: Či si Ty kráľ židovský? Ježiš mu povedal: Ty hovoríš. 12 A keď veľkňazi a starší žalovali na Neho, nič neodpovedal. 13 Vtedy povedal Pilát: Nepočuješ, čo všetko svedčia proti Tebe? 14 Ale (Ježiš) mu neodpovedal ani na jedno slovo, takže sa vladár veľmi divil. 15 Vladár mal obyčaj prepustiť davu na sviatok jedného väzňa, ktorého si vyžiadali. 16 Mali práve väzňa, ktorý sa menoval Barabbáš. 17 Keď sa teda zhromaždili, povedal im Pilát: Ktorého si žiadate, aby som vám prepustil: Barabbáša, a či Ježiša, ktorý sa volá Kristus? 18 Lebo vedel, že Ho vydali zo závisti. 19 Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu žena: Nemaj nič s tým Spravodlivým! Lebo som mnoho vytrpela dnes vo sne pre Neho. 20 Veľkňazi a starší však naviedli zástupy, aby si vyžiadali Barabbáša a zahubili Ježiša. 21 Spýtal sa ich vladár: Ktorého chcete z tých dvoch, aby som vám prepustil? Zvolali: Barabbáša! 22 Pilát im povedal: Čo teda urobím s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať Ho. 23 On sa opýtal: Čože urobil zlé? Ale oni tým hlasnejšie kričali: Ukrižovať Ho! 24 Keď Pilát videl, že už nič nepomôže, ba že vzbura je vždy väčšia, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a povedal: Čistý som od krvi tohto Spravodlivého; zodpovednosť je na vás! 25 Odpovedal všetok ľud: Krv Jeho na nás a na naše deti! 26 Potom im prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal Ho, aby Ho ukrižovali. 27 Vladárovi vojaci prevzali vtedy Ježiša, odviedli Ho do vládnej budovy a zhromaždili okolo Neho celý prápor vojska. 28 I vyzliekli Ho a obliekli do šarlátového plášťa, 29 uplietli veniec z tŕnia a položili Mu ho na hlavu, do pravej ruky podali Mu trstinu, padali pred Ním na kolená a posmievali sa Mu: Buď pozdravený, kráľ židovský! 30 Pľuvali na Neho, brali Mu trstinu a bili Ho po hlave.
