2.Mojžišova 4, ¹ Mojžiš na to odpovedal: „Čo ak mi neuveria a nevypočujú ma, ale povedia: ‚Hospodin sa ti nezjavil?‘“ ² Hospodin sa spýtal: „Čo to máš v ruke?“ On odpovedal: „Palicu.“ ³ Hospodin mu povedal: „Hoď ju na zem!“ Keď ju hodil na zem, bol z nej had, takže Mojžiš pred ním utekal. ⁴ Hospodin rozkázal Mojžišovi: „Vystri ruku a chyť ho za chvost!“ On vystrel ruku, chytil ho a v ruke sa mu zmenil na palicu: ⁵ „To preto, aby uverili, že sa ti zjavil Hospodin, Boh ich otcov — Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba.“ ⁶ Hospodin mu potom povedal: „Vlož ruku pod plášť na hruď!“ Vložil si teda ruku pod plášť na hruď. Keď ju vytiahol, bola malomocná, biela ako sneh. ⁷ Hospodin povedal: „Znova si ju zasuň pod plášť na hruď!“ On si ju ta zasunul, a keď ju vytiahol, bola ako jeho telo. ⁸ „Ak ti neuveria a neposlúchnu výstrahu prvého znamenia, uveria výstrahe druhého znamenia. ⁹ Ak však neuveria ani týmto dvom znameniam a neposlúchnu tvoj hlas, naber trochu vody z Nílu a vylej ju na suchú zem. Voda, ktorú naberieš z Nílu, sa na suchej zemi zmení na krv.“ ¹⁰ Nato Mojžiš povedal Hospodinovi: „Prosím, Pane, ja nie som výrečný muž; nebol som ním predtým a nie som ani teraz, keď sa rozprávaš so svojím služobníkom, lebo mám ťažkopádne ústa i jazyk.“ ¹¹ Hospodin mu však odpovedal: „Kto dal človekovi ústa a kto ho robí nemým či hluchým, vidiacim alebo slepým? Nie som to azda ja, Hospodin? ¹² Teraz choď, ja ti pomôžem hovoriť a poučím ťa, čo máš povedať.“ ¹³ Mojžiš však opakoval: „Prosím, Pane, pošli niekoho iného.“ ¹⁴ Nato sa Hospodin rozhneval na Mojžiša a povedal: „Nie je azda tvoj brat Áron, ten Léviovec? Viem, že on je veľmi výrečný; veď ti už ide v ústrety a úprimne sa poteší, keď ťa uvidí. ¹⁵ Budeš sa s ním rozprávať a do úst mu vložíš slová. Ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť. ¹⁶ On namiesto teba osloví ľud, on ti bude ústami a ty mu budeš zastupovať Boha. ¹⁷ Do ruky si vezmi túto palicu, ktorou budeš robiť znamenia.“

Marek 14, ⁶⁶ Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna zo slúžok veľkňaza. ⁶⁷ Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela naňho a povedala mu: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.“ ⁶⁸ On to však zaprel a povedal: „Nič o tom neviem, ba vôbec nechápem, čo hovoríš.“ A vyšiel von pred nádvorie. Vtom zaspieval kohút. ⁶⁹ Keď ho slúžka uvidela, začala znova hovoriť okolostojacim: „Aj tento je jeden z nich.“ ⁷⁰ Peter však opäť zaprel. Po malej chvíli aj okolostojaci hovorili Petrovi: „Veruže si jeden z nich, veď si Galilejčan.“ ⁷¹ On sa však začal zaklínať a zaprisahávať: „Človeka, o ktorom hovoríte, nepoznám!“ ⁷² Vtedy sa ozval kohút po druhý raz. Tu si Peter spomenul na slová, ktoré mu Ježiš povedal: „Skôr než kohút dvakrát zaspieva, tri razy ma zaprieš;“ chytil sa za hlavu a premohol ho plač.