2.Mojžišova 9, ¹ Hospodin povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi a povedz mu: ‚Toto hovorí Hospodin, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil. ² Ak sa budeš zdráhať prepustiť ho a budeš ho neustále zdržiavať, ³ potom Hospodinova ruka veľmi ťažko v podobe moru doľahne na tvoj dobytok, čo je na poli, na kone, osly, ťavy, býky i na ovce. ⁴ Hospodin však urobí rozdiel medzi izraelským a egyptským dobytkom, takže nič nezhynie z toho, čo patrí Izraelitom.‘“ ⁵ Hospodin určil aj čas, keď povedal: „Zajtra to Hospodin urobí v krajine.“ ⁶ Hospodin to nasledujúceho dňa aj urobil. Všetky stáda Egypťanov uhynuli, ale z izraelského stáda neuhynul ani jediný kus. ⁷ Faraón si to dal zistiť a naozaj, z izraelských stád neuhynul ani jediný kus. Faraónovo srdce aj napriek tomu zostalo zatvrdnuté a ľud neprepustil. ⁸ Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: „Naberte si plné priehrštia sadzí z pece a nech ich Mojžiš pred očami faraóna rozhodí smerom k nebu. ⁹ Po celom Egypte sa sadze rozletia ako jemný prášok a v celom Egypte sa na ľuďoch i na dobytku vyhodia pľuzgierovité vredy.“ ¹⁰ Nabrali teda sadzí z pece, postavili sa pred faraóna a Mojžiš ich rozhodil smerom k nebu. Na ľuďoch i na dobytku sa potom objavili pľuzgierovité vredy. ¹¹ Pre vredy sa ani veštci nemohli postaviť pred Mojžiša, lebo vredy boli na nich i na všetkých Egypťanoch. ¹² Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce. Faraón ich neposlúchol, ako to Mojžišovi predpovedal Hospodin. ¹³ Hospodin povedal Mojžišovi: „Včasráno predstúp pred faraóna a povedz mu: ‚Toto hovorí Hospodin, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil, ¹⁴ lebo teraz zošlem na teba, na tvojich služobníkov i na tvoj ľud všetky pohromy, aby si poznal, že na celej zemi niet nikoho, ako som ja. ¹⁵ Už vtedy, keď som vystrel svoju ruku, aby som teba i tvoj ľud trestal morom, mohol som ťa odstrániť zo zeme. ¹⁶ Zachoval som ťa však len preto, aby som na tebe mohol ukázať svoju moc a aby sa po celej zemi rozprávalo o mojom mene. ¹⁷ Ty sa ďalej voči môjmu ľudu správaš povýšenecky a nechceš ho prepustiť. ¹⁸ Preto zajtra o tomto čase zošlem také prudké krupobitie, aké nebolo v Egypte odvtedy, čo trvá, až dodnes. ¹⁹ Rýchlo daj teda odviesť do bezpečia stáda a všetko, čo máš na poli. Všetci ľudia a zvieratá, čo budú na poli a nie pod strechou, zasiahne krupobitie a zahynú.‘“ ²⁰ Tí z faraónových služobníkov, ktorí sa zľakli Hospodinových slov, doviedli svojich otrokov i stáda do prístrešia. ²¹ Tí, čo si Hospodinovo slovo nevzali k srdcu, nechali otrokov i stáda na poli.²² Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystri ruku k nebu. Na celý Egypt príde krupobitie, ktoré postihne ľudí, dobytok i všetko poľné rastlinstvo v krajine.“ ²³ Keď Mojžiš zodvihol palicu k nebu, Hospodin zoslal hromobitie i ľadovec. Na zem padal oheň. Takto Hospodin zoslal na Egypt krupobitie. ²⁴ Počas krupobitia šľahal oheň. Niečo také strašné nebolo v celom Egypte, odkedy sa stal národom. ²⁵ Ľadovec zbil v celom Egypte všetko, čo bolo na poli, od ľudí po dobytok. Krupobitie zničilo všetko poľné rastlinstvo a polámalo všetky stromy na poli. ²⁶ Len v kraji Gošen, kde bývali Izraeliti, ľadovec nebol. ²⁷ Vtedy si dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: „Zase som zhrešil. Hospodin je spravodlivý, ja a môj ľud sme však bezbožní. ²⁸ Proste Hospodina! Božieho hromobitia a ľadovca je už dosť. Prepustím vás, nemusíte tu zostať!“ ²⁹ Mojžiš mu odpovedal: „Len čo vyjdem z mesta, vystriem ruky k Hospodinovi. Prestane hromobitie i ľadovec, aby si poznal, že zem je Hospodinova. ³⁰ Viem však, že ani ty, ani tvoji služobníci sa ešte stále nebudete báť Hospodina, Boha.“ ³¹ Ľan a jačmeň boli zbité, lebo jačmeň bol už v klasoch a ľan práve kvitol. ³² Pšenica a špalda zbité neboli, lebo dozrievajú neskôr.³³ Mojžiš odišiel z mesta od faraóna a zdvihol ruky k Hospodinovi. Hromobitie i ľadovec prestali a dážď sa už nelial na zem. ³⁴ Keď faraón videl, že dážď, ľadovec a hromobitie prestali, hrešil ďalej. Faraón i jeho služobníci si zatvrdili srdce. ³⁵ Faraónovo srdce zostávalo naďalej zatvrdnuté a Izraelitov neprepustil, ako to predpovedal Hospodin prostredníctvom Mojžiša.

List Filipanom 1, ¹ Pavol a Timotej, služobníci Ježiša Krista, všetkým svätým v Kristovi Ježišovi, ktorí sú vo Filipách, aj biskupom a diakonom. ² Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.³ Ďakujem svojmu Bohu, kedykoľvek si na vás spomínam, ⁴ vždy v každej mojej modlitbe, keď sa s radosťou modlím za vás všetkých, ⁵ že máte účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. ⁶ Som presvedčený, že ten, čo vo vás začal dobré dielo, ho aj dokončí, až do dňa Krista Ježiša. ⁷ A právom takto zmýšľam o vás všetkých. Veď vás nosím v srdci, lebo vy všetci máte účasť na milosti tak v mojich putách, ako aj pri ochrane a upevňovaní evanjelia. ⁸ Veď Boh mi je svedkom, ako túžim po vás všetkých láskou Krista Ježiša. ⁹ Modlím sa, aby vaša láska čoraz väčšmi rástla v poznaní a v každej skúsenosti, ¹⁰ aby ste boli schopní rozoznávať, čo je podstatné, a aby ste boli čistí a bez úhony pre Kristov deň, ¹¹ naplnení ovocím spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.