2.Samuelova 10, ¹ Potom zomrel kráľ Ammónčanov a po ňom sa ujal vlády jeho syn Chanún. ² Dávid si povedal: „Prejavím Nachášovmu synovi Chanúnovi láskavosť, ako to urobil jeho otec mne.“ Prostredníctvom svojich služobníkov mu prejavil sústrasť nad jeho otcom. Keď prišli Dávidovi služobníci do krajiny Ammónčanov, ³ ammónski hodnostári svojmu pánovi Chanúnovi povedali: „Nazdávaš sa, že si chce Dávid uctiť tvojho otca, keď ti posiela tešiteľov? Neposiela azda Dávid k tebe svojich služobníkov skôr preto, aby preskúmal mesto, presliedil ho a zničil?“ ⁴ Nato Chanún chytil Dávidových služobníkov, oholil im polovicu brady, odrezal im polovicu šiat až po zadok a tak ich prepustil. ⁵ Keď to oznámili Dávidovi, poslal im naproti ľudí, lebo tí muži boli veľmi zhanobení. Kráľ odkázal: „Zostaňte v Jerichu, kým vám nenarastú brady, potom sa vrátite.“⁶ Ammónčania si uvedomili, že si Dávida rozhnevali. Najali si Aramejčanov z Bét-Rechóbu, Aramejčanov z Coby, dvadsaťtisíc pešiakov, kráľa Maachy s tisíc mužmi a dvanásťtisíc mužov z Tóbu. ⁷ Keď sa to Dávid dozvedel, vypravil Joába s celým vojskom hrdinov. ⁸ Ammónčania zaujali bojové postavenie pri vchode do brány. Aramejčania z Coby, z Rechóbu, muži z Tóbu a Maachy stáli v poli samostatne. ⁹ Keď Joáb zbadal, že mu hrozí boj spredu i zozadu, vybral si z celého Izraela tých najlepších a postavil sa proti Aramejčanom. ¹⁰ Zvyšok ľudu zveril veleniu svojho brata Abišaja a nasmeroval ho proti Ammónčanom. ¹¹ Povedal mu: „Ak budú mať Aramejčania nado mnou prevahu, prídeš mi na pomoc. Ak budú mať prevahu nad tebou Ammónčania, prídem ti pomôcť ja. ¹² Buď silný, vzchopme sa za náš ľud a za mestá nášho Boha! Hospodin nech urobí, čo uzná za dobré.“ ¹³ Joáb so svojím ľudom postupoval v boji proti Aramejčanom; tí však pred ním zutekali. ¹⁴ Keď Ammónčania videli, že sa Aramejčania dali na útek, zutekali pred Abišajom aj oni a stiahli sa do mesta. Joáb sa vrátil z boja proti Ammónčanom a prišiel do Jeruzalema.¹⁵ Keď Aramejčania videli, že ich Izraeliti porazili, zhromaždili sa. ¹⁶ Hadad-Ezer vyslal poslov, aby získal Aramejčanov spoza Eufratu. Tí prišli do Chelámu na čele so Šobachom, veliteľom Hadad-Ezerovho vojska. ¹⁷ Keď to ohlásili Dávidovi, zhromaždil celý Izrael, prekročil Jordán a dorazil do Chelámu. Aramejčania sa zoradili do útoku a bojovali proti Dávidovi. ¹⁸ Aramejčania však utiekli pred Izraelitmi. Dávid zničil Aramejčanom sedemsto bojových vozov a pobil štyridsaťtisíc jazdcov. Veliteľa vojska Šobacha zranil tak, že tam zomrel. ¹⁹ Keď všetci králi, podriadení Hadad-Ezerovi videli, že ich Izrael porazil, uzavreli s ním mier a slúžili mu. Aramejčania sa už báli ďalej pomáhať Ammónčanom.

1.Korintským 9, ¹ Azda nie som slobodný? Nie som apoštol? A nevidel som Ježiša, nášho Pána? Nie ste azda vy moje dielo v Pánovi? ² Ak by som aj pre iných nebol apoštol, pre vás iste som; veď vy ste pečaťou môjho apoštolstva v Pánovi. ³ Toto je moja obrana proti tým, čo ma súdia: ⁴ Nemáme azda právo jesť a piť? ⁵ Vari podľa príkladu ostatných apoštolov a Pánových bratov i Kéfasa nemáme právo brať si so sebou sestru, ženu? ⁶ Alebo len ja a Barnabáš nemáme právo nepracovať? ⁷ Kto kedy vojenčí na vlastné trovy? Kto vysadí vinicu, a neje z jej úrody? Alebo kto pasie stádo, a neživí sa mliekom od stáda? ⁸ Vari to hovorím iba ľudsky? Nehovorí to aj Zákon? ⁹ Veď v Mojžišovom zákone je napísané: Mlátiacemu volovi nezaviažeš hubu. Azda sa Boh stará iba o voly? ¹⁰ Nehovorí to vari pre nás? Veď pre nás bolo napísané: Kto orie, má orať v nádeji, a kto mláti, má mlátiť v nádeji, že dostane svoj podiel. ¹¹ Keď sme teda medzi vami siali duchovné, je veľkou vecou žať telesné? ¹² Ak iní majú u vás toto právo, prečo nie skôr my? My sme však toto právo nevyužili. Naopak. Všetko znášame, len aby sme Kristovmu evanjeliu nestavali nijakú prekážku. ¹³ Vari neviete, že tí, čo pôsobia v svätej službe, živia sa z chrámu a slúžia pri oltári, majú podiel z oltára? ¹⁴ Preto aj Pán prikázal tak, aby tí, čo ohlasujú evanjelium, z evanjelia aj žili. ¹⁵ Ja som však z toho nič nevyužil. Ani toto som nenapísal preto, aby sa mi tak stalo. Lebo radšej by som aj umrel, než by mi niekto zmaril túto moju chválu. ¹⁶ Veď ak zvestujem evanjelium, to nie je pre mňa chvála; je to moja povinnosť a beda mi, ak ho nebudem zvestovať. ¹⁷ Ak to konám zo svojej vôle, mám odmenu; ak však nie zo svojej vôle, plním zverenú úlohu. ¹⁸ Aká je teda moja odmena? Taká, že keď zvestujem evanjelium, zvestujem ho zadarmo a nevyužívam právo, ktoré mi z evanjelia prislúcha.