2.Samuelova 13, 1 Neskôr sa stalo toto: Dávidov syn Absolón mal krásnu sestru menom Tamar, do ktorej sa zamiloval Dávidov syn Amnón. 2 Amnón sa chorobne trápil pre svoju sestru Tamar. Bola totiž pannou a Amnónovi sa zdalo nemožné jej niečo urobiť. 3 Mal však priateľa Jonadába, syna Dávidovho brata Šimeu; bol to veľmi chytrý muž. 4 Spýtal sa Amnóna: „Čím je to, kráľovský syn, že si každé ráno taký utrápený? Nepovieš mi to?“ Amnón mu povedal: „Milujem Tamar, sestru môjho brata Absolóna.“ 5 Jonadáb mu poradil: „Ľahni si na lôžko a predstieraj chorobu. Keď ťa príde tvoj otec navštíviť, povedz mu: ‚Dovoľ mojej sestre Tamar, aby mi dala jesť, pripravila predo mnou jedlo, aby som to videl a jedol z jej ruky.‘“ 6 Amnón si ľahol a predstieral chorobu. Keď ho prišiel kráľ navštíviť, povedal mu: „Dovoľ mojej sestre Tamar, aby prišla a upiekla predo mnou dva koláče. Chcel by som jesť z jej ruky.“ 7 Dávid odkázal Tamar domov: „Choď do domu svojho brata Amnóna a priprav mu jedlo.“ 8 Keď Tamar prišla do domu svojho brata Amnóna, on ležal. Vzala cesto, vymiesila ho, urobila pred ním koláče a upiekla ich. 9 Potom vzala panvicu a predložila mu ich, ale on nechcel jesť. Amnón prikázal: „Pošlite všetkých mužov preč odtiaľto.“ Všetci od neho odišli. 10 Tu Amnón povedal Tamar: „Prines to jedlo do spálne. Budem jesť z tvojej ruky.“ Tamar vzala koláče, ktoré upiekla, a zaniesla ich bratovi Amnónovi do spálne. 11 Keď mu však predkladala jedlo, strhol ju a povedal jej: „Poď si ku mne ľahnúť, sestra moja!“ 12 Odpovedala mu: „Nie, brat môj, nedopúšťaj sa na mne násilia. To sa predsa v Izraeli nerobí. Nedopúšťaj sa hanebnosti! 13 Kam sa podejem so svojou hanbou a teba budú mať v Izraeli za nemravníka. Porozprávaj sa však s kráľom, iste ti ma neodoprie.“ 14 On však nedbal a keďže bol mocnejší než ona, znásilnil ju. 15 Potom k nej Amnón začal cítiť nesmiernu nenávisť. Väčšia bola nenávisť, čo k nej cítil, než láska, ktorú k nej prechovával. Amnón jej povedal: „Zober sa a choď!“ 16 Povedala mu: „To, že ma vyháňaš, je ešte horšie než to, čo si na mne spáchal.“ On ju však nechcel počúvať. 17 Zavolal si mládenca, ktorý ho obsluhoval, a prikázal mu: „Vyžeň tú ženskú von a zamkni za ňou dvere!“ 18 Ona mala na sebe pestré vrchné rúcho, aké nosievali kráľovské dcéry za slobodna. Jeho sluha ju vyhnal von a zamkol za ňou dvere. 19 Tamar si posypala hlavu prachom, roztrhla si pestré vrchné rúcho, čo mala na sebe, položila si ruku na hlavu a kade šla, nariekala. 20 Jej brat Absolón sa jej spýtal: „Nebol s tebou tvoj brat Amnón? Teraz už sestra moja o tom nehovor. Je to tvoj brat, neber tú vec tak vážne.“ Tamar zostala opustená v dome svojho brata Absolóna. 21 Keď sa o tom všetkom dozvedel kráľ Dávid, veľmi sa nahneval. 22 Absolón sa už potom vôbec nezhováral s Amnónom. Nenávidel ho, pretože mu znásilnil sestru Tamar.23 O dva roky sa u Absolóna strihali ovce v Baal-Chacóre pri Efrajime a pozval všetkých kráľových synov. 24 Absolón šiel za kráľom a povedal: „U tvojho služobníka je práve strihačka oviec. Nech príde, prosím, kráľ so svojimi služobníkmi k tvojmu služobníkovi.“ 25 Kráľ však Absolónovi odvetil: „Nie, syn môj. Nemusíme ísť všetci, aby sme ti neboli na ťarchu.“ Hoci Absolón naliehal, nechcel ísť, ale požehnal ho. 26 Absolón nato povedal: „Keď nie, nech ide s nami môj brat Amnón.“ Kráľ sa spýtal: „Prečo by mal ísť s tebou?“ 27 Absolón však natoľko naliehal, že s ním pustil Amnóna i všetkých kráľových synov.28 Absolón prikázal svojim sluhom: „Dávajte pozor! Keď bude mať Amnón dobrú náladu od vína, vtedy ho na môj povel napadnite a zabite. Nebojte sa! Príkaz máte odo mňa. Buďte smelí a udatní!“ 29 Absolónovi sluhovia urobili s Amnónom, ako im prikázal. Vtedy všetci kráľovi synovia vstali, vysadli na svoje mulice a utiekli. 30 Ešte boli na ceste, keď Dávid dostal správu: „Absolón pobil všetkých kráľovských synov, nikto z nich neostal.“ 31 Nato kráľ vstal, roztrhol si šaty a ľahol si na zem. Všetci jeho služobníci stáli okolo neho s roztrhnutými šatmi.32 Tu sa ozval Jonadáb, syn Dávidovho brata Šimeu: „Nech si môj pán nemyslí, že zabili všetkých mladých kráľovských synov. Zomrel iba Amnón. Absolón sa na to chystal odvtedy, ako mu Amnón zneuctil sestru Tamar. 33 Nech sa teda kráľ, môj pán, netrápi predstavou, že zomreli všetci kráľovskí synovia. Zomrel iba Amnón.“34 Absolón ušiel. Mládenec, ktorý mal stráž, sa zahľadel a zrazu uvidel početnú skupinu schádzať po úbočí. 35 Jonadáb povedal kráľovi: „To prichádzajú kráľovskí synovia. Stalo sa tak, ako povedal tvoj služobník.“ 36 Len čo dohovoril, prišli kráľovskí synovia a pustili sa do prenikavého náreku. I kráľ a všetci jeho služobníci sa dali do strhujúceho plaču. 37 Absolón ušiel a pobral sa k Ammichúrovmu synovi Talmajovi, kráľovi Gešúru. Dávid smútil celý ten čas za svojím synom Amnónom. 38 Absolón sa útekom dostal do Gešúru, kde pobudol tri roky. 39 Kráľ Dávid zatúžil ísť k Absolónovi, lebo sa zmieril so smrťou Amnóna.
1.Korintským 10, 14 Preto, moji milovaní, stráňte sa modloslužby. 15 Prihováram sa vám ako rozumným: Posúďte sami, čo hovorím. 16 Nie je vari kalich dobrorečenia, ktorý žehnáme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je azda účasťou na Kristovom tele? 17 Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe. 18 Pozrite na Izrael podľa tela: Azda tí, čo jedia obety, nemajú účasť aj na oltári? 19 Čo tým chcem povedať? Že mäso obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo? 20 Nie. Ale čo obetujú, obetujú démonom, nie Bohu. No ja nechcem, aby ste mali spoločenstvo s démonmi. 21 Nemôžete piť z Pánovho kalicha aj z kalicha démonov; a nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole démonov. 22 Alebo máme vyvolať žiarlivosť Pána? Sme azda silnejší ako on?23 Všetko je dovolené, no nie všetko osoží. Všetko je dovolené, no nie všetko buduje. 24 Nikto nech nehľadá, čo osoží iba jemu, ale to, čo osoží inému. 25 Jedzte všetko, čo sa predáva na trhu, a pre svoje svedomie sa nemusíte na nič pýtať, 26 lebo: Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa. 27 Ak vás niekto z neveriacich pozve a chcete ísť, jedzte všetko, čo vám predložia, a pre svoje svedomie sa nemusíte na nič pýtať. 28 Ak vám niekto povie: „Toto bolo obetované modlám!“, nejedzte to kvôli tomu, kto vás na to upozornil, a kvôli svedomiu; 29 nemyslím pre vaše svedomie, ale pre svedomie toho druhého. Veď prečo má moju slobodu súdiť svedomie niekoho iného? 30 Ak ja niečo s vďakou požívam, prečo by ma mal niekto odsudzovať za to, za čo ďakujem? 31 Či teda jete, alebo pijete, alebo čokoľvek robíte, všetko robte na Božiu slávu. 32 Nebuďte na pohoršenie ani Židom, ani Grékom, ani Božej cirkvi, 33 ako aj ja sa usilujem páčiť všetkým vo všetkom, a nehľadám, čo osoží mne, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení.
