2.Samuelova 15, 1 Neskôr si Absolón zaobstaral voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí mali bežať pred ním. 2 Od skorého rána postával pri ceste, čo vedie k bráne. Každého, kto prišiel v nejakej veci ku kráľovi na súd, si Absolón zavolal a spýtal sa ho: „Z ktorého si mesta?“ Keď mu povedal: „Tvoj služobník pochádza z jedného z izraelských kmeňov,“ 3 Absolón mu odvetil: „Pozri sa, hovoríš dobre a správne, no zo strany kráľa ťa nemá kto vypočuť.“ 4 Absolón dodal: „Mňa by mali ustanoviť za sudcu v krajine! Spravodlivo by som rozhodol v každom spornom či súdnom prípade.“ 5 Keď sa niekto priblížil, aby sa mu poklonil, vystrel ruku, objal ho a pobozkal. 6 Tak sa správal Absolón ku všetkým Izraelitom, čo prichádzali ku kráľovi na súd. Takto ľstivo získaval srdce Izraelitov.7 Po štyridsiatich rokoch povedal Absolón kráľovi: „Rád by som šiel do Hebronu a splnil svoj sľub, ktorý som dal Hospodinovi. 8 Tvoj služobník totiž za svojho pobytu v aramejskom Gešúre urobil tento sľub: ‚Ak ma Hospodin privedie späť do Jeruzalema, budem mu slúžiť.‘“ 9 Kráľ mu povedal: „Pokojne si choď!“ On sa vychystal a odišiel do Hebronu.10 Absolón rozoslal do všetkých kmeňov Izraela poslov s príkazom: „Keď začujete zvuk rohu, zvolajte: ‚Absolón sa stal kráľom v Hebrone!‘“ 11 S Absolónom odišlo z Jeruzalema dvesto mužov. Boli pozvaní, nemali nijaké postranné úmysly a nič netušili. 12 Keď mal prinášať obety, prizval si Absolón i Dávidovho poradcu Gilonca Achitofela z mesta Gilo. Sprisahanie mohutnelo a stále viac ľudí sa pridávalo k Absolónovi.13 K Dávidovi prišiel posol a hlásil: „Srdce izraelských mužov sa priklonilo k Absolónovi.“ 14 Dávid povedal všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: „Ihneď utečme, lebo inak sa pred Absolónom nezachránime. Rýchlo odíďme, aby nás neprekvapil, nepriniesol nám nešťastie a mesto nepobil mečom.“ 15 Služobníci povedali kráľovi: „Nech sa náš pán a kráľ akokoľvek rozhodne, stojíme ti k službám.“ 16 Kráľ vyšiel pešo s celou svojou rodinou. Zanechal iba desať vedľajších žien, aby strážili palác. 17 Kráľ i všetok ľud odišli pešo. Pri poslednom dome zastali. 18 Všetci služobníci kráčali vedľa kráľa. Všetci Kereťania, všetci Peleťania a Gatčania v počte šesťsto mužov, ktorí prišli k nemu z Gatu, pochodovali pred kráľom.19 Kráľ povedal Ittajovi z Gatu: „Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň pri kráľovi. Veď si cudzinec, vyhnaný zo svojho domova. 20 Včera si prišiel a dnes ti mám dovoliť ísť s nami, keď ani sám neviem, kam mám ísť? Vráť sa a vezmi so sebou i svojich bratov. Nech ťa sprevádza milosť a vernosť!“ 21 Ittaj odvetil kráľovi: „Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, môj pán a kráľ, všade tam, kde bude môj pán a kráľ, tam bude i tvoj služobník, či mŕtvy, alebo živý.“ 22 Dávid povedal Ittajovi: „Choď a prejdi!“ Ittaj z Gatu prešiel so všetkými svojimi mužmi a s celou svojou rodinou. 23 Celou krajinou sa ozýval veľký nárek, keď všetok ľud tade prechádzal. Kráľ prešiel cez Kidrónske údolie a všetok ľud sa pohol smerom na púšť. 24 Bol tam i Cadók a s ním všetci leviti, ktorí niesli archu Božej zmluvy. Keď ju zložili, Ebjatár prinášal obety, kým ľud celkom neodišiel z mesta.25 Potom kráľ povedal Cadókovi: „Odnes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem u Hospodina milosť a privedie ma späť, ukáže mi ju i svoj príbytok. 26 Ak povie: Nie som s tebou spokojný, nech naloží so mnou, ako uzná za dobré.“ 27 Kráľ povedal kňazovi Cadókovi: „Pozri, vráť sa pokojne do mesta i so svojím synom Achimaacom a s Jonatánom, synom Ebjatára. Obaja vaši synovia nech sú s vami. 28 Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na púšti, kým od vás nepríde nejaká správa.“ 29 Cadók a Ebjatár odniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a zostali tam. 30 Dávid vystupoval hore Olivovým vrchom a cestou plakal, hlavu mal zahalenú a šiel bosý. I všetok ľud, ktorý bol s ním, si zahalil hlavu a pri výstupe plakal. 31 Dávidovi hlásili: „Spolu s Absolónom je medzi sprisahancami aj Achitofel.“ Dávid povedal: „Hospodin nech zmarí Achitofelovu radu.“ 32 Keď Dávid došiel na samý vrchol, kde uctievali Boha, šiel oproti nemu Arkíjec Chušaj s roztrhnutým rúchom a s prachom na hlave. 33 Dávid povedal: „Ak pôjdeš so mnou, budeš mi len na ťarchu. 34 Ak sa však vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: ‚Kráľ, som tvoj služobník, predtým som slúžil tvojmu otcovi, teraz budem slúžiť tebe,‘ tak môžeš zmariť Achitofelovu radu. 35 Budú tam s tebou kňazi Cadók a Ebjatár. Všetko, čo sa dozvieš v kráľovskom paláci, oznámiš kňazom Cadókovi a Ebjatárovi. 36 Tí tam majú pri sebe dvoch synov, Cadók Achimaaca a Ebjatár Jonatána. Po nich mi odkazujte všetko, čo sa dozviete.“ 37 Dávidov priateľ Chušaj sa vrátil do mesta práve vtedy, keď do Jeruzalema prichádzal Absolón.
1.Korintským 11, 17 Keď toto pripomínam, nechválim vás, že sa schádzate nie na osoh, ale na škodu. 18 Predovšetkým totiž počúvam, že keď sa schádzate v cirkvi, vyskytujú sa medzi vami roztržky, a do istej miery tomu aj verím. 19 Veď musia byť medzi vami aj roztržky, aby sa ukázalo, kto z vás sa osvedčí. 20 Keď sa teda takto schádzate, to nie je požívanie Pánovej večere. 21 Veď keď si pri jedení každý predloží svoju večeru, potom jeden má hlad a druhý je opitý. 22 Nemáte vari vlastné domy, kde by ste jedli a pili? Alebo natoľko znevažujete Božiu cirkev a zahanbujete tých, čo nič nemajú? Čo vám mám povedať? Mám vás pochváliť? Za to vás nechválim!23 Veď ja som prijal od Pána to, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb 24 a keď vzdal vďaku, lámal ho a povedal: „Toto je moje telo, ktoré je pre vás. Toto robte na moju pamiatku!“ 25 Podobne po večeri vzal aj kalich a povedal: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku!“ 26 Kedykoľvek teda jete tento chlieb a pijete z tohto kalicha, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.27 Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb alebo pil kalich Pána, previní sa proti telu a krvi Pána. 28 Nech teda skúma človek sám seba, a tak nech je z chleba a pije z kalicha. 29 Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, je a pije si odsúdenie. 30 Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a viacerí umierajú. 31 Keby sme však sami seba súdili, neboli by sme súdení. 32 Tým však, že nás súdi Pán, vychováva nás, aby sme neboli odsúdení so svetom. 33 A tak, bratia moji, keď sa zídete jesť, čakajte jeden na druhého! 34 Ak je niekto hladný, nech sa naje doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. Ostatné veci usporiadam, keď prídem.
