2.Samuelova 16, ¹ Keď zašiel Dávid ďalej za vrchol, šiel mu oproti Mefibóšetov sluha Ciba s párom osedlaných oslov. Viezol na nich dvesto chlebov, sto priehrští sušených hrozienok, sto kusov čerstvého ovocia a mech vína. ² Kráľ sa spýtal Cibu: „Načo ti je to?“ Ciba odpovedal: „Na osloch sa povezie kráľovská rodina; chlieb a čerstvé ovocie bude na poživeň mladým služobníkom a víno bude nápojom pre unavených na púšti.“ ³ Kráľ sa spýtal: „Kde je vnuk tvojho pána?“ Ciba kráľovi odvetil: „Ten zostal v Jeruzaleme, lebo si povedal: ‚Dnes mi dom Izraelov vráti otcovo kráľovstvo.‘“ ⁴ Kráľ povedal Cibovi: „Všetko, čo vlastní Mefibóšet, pripadne tebe.“ Ciba povedal: „Klaniam sa ti! Nech len nájdem u teba, môjho pána a kráľa, priazeň.“⁵ Keď sa kráľ Dávid blížil k Bachurímu, práve odtiaľ vychádzal muž zo Šaulovho domu menom Šimei, syn Geru. Cestou stále zlorečil. ⁶ Hádzal kamene do Dávida a do všetkých jeho služobníkov, hoci kráľa Dávida sprava i zľava obklopoval všetok ľud i všetci hrdinovia. ⁷ Šimei ho takto preklínal: „Strať sa, strať sa, vrah a lotor akýsi! ⁸ Hospodin ti odpláca za všetku krv, ktorú si prelial v dome Šaula, namiesto ktorého si vládol. Hospodin odovzdáva kráľovstvo tvojmu synovi Absolónovi. Stíha ťa nešťastie, lebo si vrah.“ ⁹ Cerujin syn Abišaj povedal kráľovi: „Smie tento zdochnutý pes preklínať môjho pána a kráľa? Dovoľ, aby som zakročil a odťal mu hlavu.“ ¹⁰ Kráľ mu však povedal: „Čo ma po vás Cerujini synovia? On preklína, lebo Hospodin mu povedal: ‚Preklínaj Dávida!‘ Kto mu smie povedať: ‚Prečo to robíš?‘“ ¹¹ Dávid povedal Abišajovi a všetkým svojim služobníkom: „Môj syn, ktorý je z môjho tela, mi ohrozuje život, tým skôr teda tento Benjamínovec. Nechajte ho, nech len zlorečí, lebo mu to prikázal Hospodin. ¹² Možno, že Hospodin si všimne moju biedu a odplatí sa mi dobrom za jeho dnešné preklínanie.“ ¹³ Dávid so svojimi mužmi pokračoval v ceste. Šimei šiel tesne popri ňom po svahu vrchu, cestou zlorečil, hádzal doňho kamene a trúsil prach. ¹⁴ Kráľ a všetci ľudia, čo ho sprevádzali, prišli unavení na miesto, kde si odpočinuli.¹⁵ Absolón s celým izraelským mužstvom dorazil do Jeruzalema a Achitofel s ním. ¹⁶ Keď prišiel Dávidov priateľ Arkíjec Chušaj k Absolónovi, povedal mu: „Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!“ ¹⁷ Absolón sa spýtal Chušaja: „To má byť tá priateľská láska? Prečo si nešiel s ním?“ ¹⁸ Chušaj odpovedal Absolónovi: „Nechcem. Budem a zostanem s tým, koho si zvolil Hospodin, tento ľud a všetci Izraeliti! ¹⁹ Napokon, komuže slúžim? Predsa jeho synovi! Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť i tebe.“²⁰ Nato povedal Absolón Achitofelovi: „Poraďte sa, čo máme robiť!“ ²¹ Achitofel navrhol Absolónovi: „Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal, aby dozerali na palác. Celý Izrael sa dozvie, že si upadol do nemilosti svojho otca a upevní sa moc všetkých tvojich stúpencov.“ ²² Absolónovi postavili na streche stan a on verejne pred celým Izraelom súložil s vedľajšími ženami svojho otca. ²³ Rada, ktorú v ten čas poskytoval Achitofel, sa hodnotila ako Božie slovo. Za takú sa pokladala každá Achitofelova rada, ktorú dal Dávidovi či Absolónovi.

1.Korintským 12,  ¹ Pokiaľ ide o duchovné dary, nechcem, bratia, aby ste zotrvávali v nevedomosti. ² Viete, že keď ste ešte boli pohanmi, ťahalo vás to k nemým modlám, ako ste boli k tomu vedení. ³ Preto chcem, aby ste vedeli, že nikto, ak hovorí v Božom Duchu, nepovie: „Prekliaty Ježiš!“ a nikto nemôže povedať: „Ježiš je Pán!“, iba ak v Duchu Svätom.⁴ Preto sú dary milosti rôzne, ale Duch je ten istý; ⁵ a rôzne sú aj služby, ale Pán je ten istý; ⁶ a rôzne sú aj účinky moci, ale Boh je ten istý, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. ⁷ Každému je však daný prejav Ducha na spoločný úžitok. ⁸ Jednému sa totiž skrze Ducha dáva slovo múdrosti, inému však podľa toho istého Ducha slovo poznania, ⁹ inému zas viera v tom istom Duchu a inému dary uzdravovania v jednom a tom istom Duchu; ¹⁰ inému schopnosť konať divy, druhému prorokovať, inému dar rozlišovať duchov, inému zas rôzne druhy jazykov a inému výklad jazykov. ¹¹ No toto všetko spôsobuje jeden a ten istý Duch, ktorý každému osobitne udeľuje dar, ako chce.¹² Tak totiž ako je jedno telo a má mnoho údov, a všetky údy tela, hoci je ich mnoho, tvoria jedno telo, tak aj Kristus. ¹³ Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. ¹⁴ Lebo telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. ¹⁵ Keby noha povedala: „Pretože nie som ruka, nie som z tela!“, či zato nepatrí k telu? ¹⁶ A keby ucho povedalo: „Keďže nie som oko, nie som z tela!“, či zato nepatrí k telu? ¹⁷ Keby bolo celé telo len okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? ¹⁸ Ale Boh usporiadal údy v tele, každý jeden z nich, tak, ako chcel. ¹⁹ Keby však boli všetky údy jedným údom, kde by bolo telo? ²⁰ Takto je teda mnoho údov, a predsa jedno telo. ²¹ Preto oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“ ²² Ba skôr je to tak, že tie údy tela, ktoré sa zdajú slabšími, sú nesmierne potrebné, ²³ a tým údom tela, ktoré sa nám zdajú menej cenné, preukazujeme väčšiu poctu, a pretože sú neslušné, dostáva sa im o to starostlivejšie zaodenie, ²⁴ zatiaľ čo naše počestné údy to nepotrebujú. Boh však usporiadal telo tak, že slabšiemu údu dal viac cti, ²⁵ aby neboli v tele roztržky, ale aby sa údy vzájomne o seba starali. ²⁶ A teda ak trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; ak sa dostáva cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy.²⁷ Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy. ²⁸ A v cirkvi Boh niektorých ustanovil najprv za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú mocné činy, potom dary uzdravovať, pomáhať, viesť a dar rôznych jazykov. ²⁹ Sú azda všetci apoštolmi? Sú azda všetci prorokmi? Sú azda všetci učiteľmi? Sú všetci divotvorcami? ³⁰ Majú azda všetci dary uzdravovania? Hovoria všetci jazykmi? Všetci ich vykladajú? ³¹ Usilujte sa však ešte o väčšie dary. A okrem toho vám ukážem omnoho vzácnejšiu cestu.