2.Samuelova 16, 15 Absolón s celým izraelským mužstvom dorazil do Jeruzalema a Achitófel s ním. 16 Keď prišiel Dávidov priateľ Arkíjec Chúšaj k Absolónovi, povedal mu: Nech žije kráľ! Nech žije kráľ! 17 Absolón sa spýtal Chúšaja: To má byť tá priateľská láska? Prečo si nešiel s ním? 18 Chúšaj odpovedal Absolónovi: Nechcem. Budem a zostanem s tým, koho si zvolil Hospodin, tento ľud a všetci Izraeliti! 19 Napokon, komuže slúžim? Predsa jeho synovi! Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť i tebe. 20 Nato povedal Absolón Achitófelovi: Poraďte sa, čo máme robiť! 21 Achitófel navrhol Absolónovi: Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal, aby dozerali na palác. Celý Izrael sa dozvie, že si upadol do nemilosti svojho otca a upevní sa moc všetkých tvojich stúpencov. 22 Absolónovi postavili na streche stan a on verejne pred celým Izraelom súložil s vedľajšími ženami svojho otca. 23 Rada, ktorú v ten čas poskytoval Achitófel, sa hodnotila ako Božie slovo. Za takú sa pokladala každá Achitófelova rada, ktorú dal Dávidovi či Absolónovi.
2.Korintským 3, 4 Máme teda takúto dôveru v Boha skrze Krista. 5 Nie že by sme boli schopní sami od seba niečo vymyslieť akoby z nás, ale naša schopnosť je z Boha, 6 ktorý nás urobil schopnými byť služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. 7 Ak teda služba smrti vyrytá písmenami do kameňa bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jej jas, aj keď pominuteľný, 8 o čo slávnejšia bude služba Ducha? 9 Ak bola teda služba odsúdenia slávnou, omnoho viac oplýva slávou služba ospravedlnenia. 10 Lebo to, čo bolo raz slávne, stratilo svoju slávu pre vznešenejšiu slávu. 11 Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, omnoho slávnejšie je to, čo zostáva. 12 Keď teda máme takúto nádej, vystupujeme s plnou otvorenosťou, 13 nie ako Mojžiš, ktorý si kládol na tvár závoj, aby synovia Izraela nezbadali koniec tej pominuteľnej žiary. 14 Ich myseľ však na tom otupela. Až do dnešného dňa totiž ostáva ten istý závoj pri čítaní Starej zmluvy, a nie je odhalený, pretože iba v Kristovi sa odstraňuje. 15 A tak až dodnes, kedykoľvek čítajú Mojžiša, leží na ich srdci závoj. 16 No keď sa hocikto obráti k Pánovi, závoj je odňatý. 17 Pán je Duch, a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. 18 Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve — a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch.
