2.Samuelova 17, 15 Chúšaj oznámil kňazom Cádokovi a Ebjatárovi: Achitófel dal Absolónovi a starším Izraela takúto radu, ale ja som radil iné. 16 Teraz rýchlo pošlite Dávidovi správu a varujte ho: Dnes v noci sa nezdržuj na púšti pri brodoch, ale choď ďalej, aby sa kráľ a všetok ľud s ním vyhli pohrome. 17 Jonatán a Achímaac vyčkávali pri prameni Rógel. Nejaká slúžka im mala podať správu a oni ju mali oznámiť kráľovi Dávidovi. Nechceli sa totiž vstupom do mesta prezradiť. 18 Akýsi chlapec ich však zbadal a udal Absolónovi. Tí dvaja rýchlo odišli a v Bachuríme vošli do domu nejakého muža. Ten mal vo dvore cisternu, do ktorej sa spustili. 19 Žena vzala plachtu, rozostrela ju ponad cisternu a nasypala na ňu zrno, takže nič nebolo podozrivé. 20 Keď prišli Absolónovi služobníci k žene do domu, spýtali sa: Kde sú Achímaac a Jonatán? Žena im odpovedala: Odišli odtiaľto k vode. Keď ich hľadali a nenašli, vrátili sa do Jeruzalema. 21 Achímaac a Jonatán vyšli po ich odchode z cisterny a podali kráľovi Dávidovi správu s výstrahou: Vstaňte a rýchlo prejdite cez vodu, lebo proti vám tak radil Achitófel. 22 Dávid a všetci, čo boli s ním, vstali a prešli cez Jordán. Do úsvitu prešli cez Jordán všetci do jedného. 23 Keď Achitófel videl, že sa nestalo podľa jeho rady, osedlal si osla a odišiel domov do svojho mesta. Dal si do poriadku domácnosť a obesil sa. Po smrti ho pochovali v hrobe jeho otca. 24 Dávid prišiel do Machanajimu, kým Absolón so všetkými mužmi Izraela prechádzal cez Jordán. 25 Miesto Jóaba ustanovil Absolón za veliteľa vojska Amásu. Amása bol synom muža, ktorý sa volal Jitra Izraelský. Mal pomer s Abítal, dcérou Náchašovou, sestrou Jóabovej matky Cerúje. 26 Izrael a Absolón sa utáborili v kraji Gileád. 27 Keď prišiel Dávid do Machanajimu, Náchašov syn Šóbi z Rabby Amónčanov, Ammíelov syn Makír z Ló-Debaru a Gileádčan Barzillaj z Rógelimu 28 priniesli Dávidovi a ľudu, čo bol s ním, lôžka, misy, hlinený riad, pšenicu, jačmeň, múku, pražené zrno, fazuľu, šošovicu, 29 med, maslo, ovčí a kravský syr na poživeň. Povedali si: Ľud je na púšti hladný, unavený a smädný.
2.Korintským 5, 1 Vieme totiž, že keď bude stan nášho pozemského života strhnutý, máme príbytok od Boha, rukami nezhotovený večný dom v nebesiach. 2 Preto v tomto stane vzdycháme a túžime, aby sme boli zaodetí naším príbytkom z neba, 3 a hoci tamten bude z nás vzatý, nebudeme nahí. 4 Veď kým sme v tomto stane, vzdycháme pod ťarchou, a preto nechceme byť z neho zoblečení, ale priodiati tým nebeským, aby tak život pohltil to, čo je smrteľné. 5 Ten však, ktorý nás práve na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal Ducha ako závdavok. 6 Sme teda vždy plní dôvery, i keď vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána. 7 Žijeme totiž z viery, nie z toho, čo vidíme. 8 Sme však plní dôvery a chceme radšej odísť z tela a bývať u Pána. 9 Preto či už sme doma a či mimo domu, usilujeme sa, aby sme sa mu páčili. 10 Všetci sa totiž musíme postaviť pred Kristovu súdnu stolicu, aby si každý odniesol odplatu podľa toho, čo vykonal, kým bol v tele — či dobré, alebo zlé.
