2.Samuelova 19, 1 Kráľ s rozochvením vystúpil do hornej miestnosti nad bránou a plakal. Cestou vzlykal: „Syn môj Absolón! Syn môj! Syn môj Absolón! Radšej som mal ja zomrieť namiesto teba. Absolón, syn môj, syn môj!“ 2 Joábovi oznámili, že kráľ plače a žiali za Absolónom. 3 V ten deň sa pocit víťazstva zmenil celému vojsku na smútok. Toho dňa sa vojsko dozvedelo, že kráľ žiali za svojím synom. 4 Vtedy sa vojsko kradmo vracalo do mesta, ako to robia bojovníci, ktorí sa hanbia za svoj útek z boja. 5 Kráľ si zahalil tvár a prenikavo vzlykal: „Syn môj Absolón! Absolón, syn môj, syn môj!“6 Vtedy vošiel dnu ku kráľovi Joáb a povedal: „Dnes si potupil všetkých svojich služobníkov, ktorí dnešného dňa zachránili život tebe, tvojim synom i dcéram, tvojim ženám i vedľajším ženám. 7 Veď miluješ tých, čo ťa nenávidia a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Dnes si dal totiž najavo, že ti nezáleží na hodnostároch a služobníkoch. Viem, že by si bol rád, keby Absolón bol zostal nažive a my všetci by sme dnes boli mŕtvi. 8 Vstaň teda, vyjdi von a povzbuď svojich služobníkov. Lebo prisahám na Hospodina, že ak nevyjdeš, nikto u teba tejto noci nezostane. To bude pre teba horšie než všetko, čo ťa od mladosti doteraz postretlo.“ 9 Kráľ vstal a posadil sa k bráne. Keď oznámili celému vojsku, že kráľ sedí v bráne, predstúpilo pred neho celé vojsko. Izrael sa však rozutekal, každý do svojho stanu.10 Všade po izraelských kmeňoch sa všetci povadili. Hovorili: „Kráľ nás vyslobodil z moci našich nepriateľov, vytrhol z moci Filištíncov a teraz musel ujsť z krajiny pred Absolónom. 11 Absolón však, ktorého sme pomazali za svojho vládcu, zahynul v boji. Prečo teda váhate urobiť niečo pre návrat kráľa?“ 12 Kráľ Dávid odkázal kňazom Cadókovi a Ebjatárovi: „Povedzte starším Judska: ‚Prečo by ste mali byť poslední pri návrate kráľa domov? — Veď kráľ sa dozvedel, čo hovoril celý Izrael. — 13 Vy ste moji bratia, moja kosť a moje telo. To chcete byť poslední pri návrate kráľa?‘“ 14 Amasovi poviete: „Si moja kosť a moje telo. Nech ma Boh prísne potresce, ak sa namiesto Joába nestaneš navždy veliteľom môjho vojska.“ 15 Tým si jednoznačne získal srdce všetkých Júdovcov. Tí odkázali kráľovi: „Vráť sa späť i so všetkými svojimi služobníkmi.“ 16 Keď sa kráľ vracal, prišiel k Jordánu. Júda prišiel do Gilgálu, aby šiel kráľovi oproti a previedol ho cez Jordán.17 Nečakane prišiel i Benjamínovec Šimei, Gerov syn z Bachurímu, a šiel s judskými mužmi uvítať kráľa Dávida. 18 S ním bolo tisíc mužov z Benjamína, ďalej Ciba, služobník Šaulovho domu, s ním pätnásť jeho synov a dvadsať jeho sluhov. Prišli k Jordánu prv než kráľ, 19 prešli cez brod, aby previedli rodinu kráľa a tak sa mu zapáčili. Keď sa kráľ chystal prejsť cez Jordán, padol pred ním Gerov syn Šimei 20 a povedal mu: „Nech mi to môj pán nepočíta za vinu a nepripomína si, ako sa zachoval tvoj služobník v deň, keď môj pán a kráľ vyšiel z Jeruzalema. Nech to kráľ neberie tak vážne. 21 Veď ja, tvoj služobník, viem, že som sa prehrešil. Dnes však prichádzam prvý z celého domu Jozefovho, aby som ťa, svojho pána a kráľa, uvítal.“ 22 Vtom sa ozval Cerujin syn Abišaj: „Nezaslúži si Šimei smrť za to, že preklínal Hospodinovho pomazaného?“ 23 Dávid však povedal: „Čo mám s vami robiť, synovia Ceruje, že sa mi dnes staviate na odpor? Dnes by mal byť niekto v Izraeli vydaný na smrť? Neviem azda, že som dnes kráľom nad Izraelom?“ 24 Potom povedal Šimeimu: „Nezomrieš!“ Kráľ mu to potvrdil prísahou.25 Aj Šaulov syn Mefibóšet prišiel uvítať kráľa. Od kráľovho odchodu až po jeho šťastný návrat si neumýval nohy, neupravoval si bradu a nepral si šaty. 26 Keď prišiel z Jeruzalema uvítať kráľa, ten mu povedal: „Mefibóšet, prečo si nešiel so mnou?“ 27 On odpovedal: „Môj pán a kráľ, sluha ma oklamal. Tvoj služobník povedal: ‚Osedlaj mi osla, poveziem sa na ňom a odídem s kráľom, lebo tvoj služobník je chromý.‘ 28 On ohováral tvojho služobníka u môjho pána a kráľa. Môj pán a kráľ je ako Boží anjel. Urob, ako sa ti páči. 29 Veď celá otcova rodina si od môjho pána a kráľa nezaslúži iné než smrť. Ty si však zaradil svojho služobníka medzi svojich spolustolovníkov. Akého práva by som sa mal u kráľa ešte dožadovať?“ 30 Kráľ mu povedal: „Načo toľké reči? Rozhodol som: Ty a Ciba si podelíte pozemky.“ 31 Mefibóšet odpovedal kráľovi: „Nech si vezme hoci aj všetko, len keď sa môj pán a kráľ v pokoji vrátil domov.“32 Gileádčan Barzillaj zišiel z Rogelimu, prišiel s kráľom až k Jordánu a pri Jordáne sa s ním rozlúčil. 33 Barzillaj bol veľmi starý, mal osemdesiat rokov. Zaopatroval kráľa za jeho pobytu v Machanajime; bol to totiž veľmi zámožný muž. 34 Kráľ navrhol Barzillajovi: „Pokračuj so mnou v ceste a ja sa doma v Jeruzaleme o teba postarám.“ 35 Barzillaj odpovedal kráľovi: „Koľko rokov života mi zostáva, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema? 36 Dnes mám osemdesiat rokov. Viem ešte rozlíšiť medzi dobrým a zlým? Má tvoj služobník ešte chuť do jedenia a pitia? Môže ešte počúvať hlas spevákov a speváčok? Prečo by mal byť tvoj služobník na ťarchu svojmu pánovi a kráľovi? 37 Tvoj služobník prejde s kráľom ešte kúsok cesty za Jordán, ale prečo by ma kráľ mal poctiť toľkou odmenou? 38 Dovoľ, aby sa tvoj služobník vrátil a zomrel vo svojom meste pri hrobe svojho otca a svojej matky. Je tu však tvoj služobník Kimhám. On pôjde ďalej s mojím pánom a kráľom. Nalož s ním, ako sa ti páči.“ 39 Kráľ povedal: „Nech teda ide so mnou Kimhám a ja s ním naložím, ako budeš chcieť. Splním ti všetko, o čo ma požiadaš.“ 40 Cez Jordán prešiel všetok ľud i kráľ. Potom kráľ pobozkal Barzillaja, požehnal ho a on sa vrátil domov.41 Kráľ šiel ďalej do Gilgálu a Kimhám s ním. Kráľa sprevádzal všetok ľud z Judska a polovica ľudu z Izraela. 42 Tu prišli ku kráľovi všetci muži z Izraela a pýtali sa ho: „Prečo si ťa naši bratia, muži z Judska, privlastnili a cez Jordán previedli kráľa, jeho rodinu a s ním všetkých Dávidových mužov?“ 43 Všetci muži z Judska nato odpovedali mužom z Izraela: „To preto, že je nám príbuzný. Prečo sa pre to hneváte? Odhryzli sme čosi z kráľa alebo sme ho uniesli?“ 44 Izraeliti odpovedali Júdovcom: „Máme desaťkrát väčší nárok na kráľa, teda aj na Dávida, než vy. Prečo ste nás znevážili? Naším prvoradým záujmom bolo priviesť späť nášho kráľa.“ Ale reč mužov z Judska bola presvedčivejšia než reč mužov z Izraela.
1.Korintským 14, 26 Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý má niečo: chválospev, učenie, zjavenie, hovorenie jazykmi či ich výklad; to všetko nech je na budovanie. 27 Ak niekto hovorí jazykmi, nech sú to dvaja alebo nanajvýš traja, a to jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje. 28 Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí v cirkevnom zhromaždení, ale nech hovorí sebe samému a Bohu. 29 No proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech to posúdia. 30 Ak by sa však inému, čo tam sedí, dostalo zjavenia, prvý nech sa odmlčí. 31 Lebo po jednom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a aby všetci boli povzbudení. 32 Duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom; 33 veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Podľa zvyku vo všetkých svätých cirkvách 34 ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj Zákon. 35 Ak sa však chcú niečo naučiť, nech sa opýtajú doma svojich mužov, lebo je neslušné, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila. 36 Či od vás vyšlo Božie slovo, alebo k vám iba prišlo?37 Ak si niekto myslí, že je prorok alebo obdarovaný Duchom, nech vie, že čo vám píšem, je Pánov príkaz. 38 Kto to neuzná, nebude uznaný. 39 Tak teda, bratia moji, horlivo sa usilujte prorokovať a nezabraňujte hovoriť jazykmi. 40 Ale všetko nech sa deje slušne a v poriadku!
