2 Samuelova 2, 1 Potom sa Dávid spýtal Hospodina: Mám ísť do niektorého judského mesta? Hospodin mu odpovedal: Choď! Dávid sa opäť spýtal: Kam mám ísť? Odpoveď znela: Do Hebronu. 2 Dávid ta šiel aj s obidvoma svojimi ženami, s Achínoam Jezreelskou a Abígajil, ženou po Nábalovi Karmelskom. 3 Dávid si priviedol i svoju družinu, každého s rodinou. Usadili sa v hebronských mestách. 4 Nato prišli muži z Judska a pomazali tam Dávida za kráľa nad domom Júdu. 5 Dávid poslal poslov k mužom z Jábeš-Gileádu s odkazom: Ste požehnaní od Hospodina, že ste Saulovi, svojmu pánovi, preukázali láskavosť a pochovali ste ho. 6 Nech vám teraz Hospodin preukáže láskavosť a vernosť. Ja sa vám chcem odvďačiť za to, že ste to urobili. 7 Vzchopte sa teda a buďte silní! Saul, váš pán, zomrel. Dom Júdu ma však pomazal za svojho kráľa.8 Abnér, syn Nérov, vodca Saulovho vojska, vzal Saulovho syna Išbóšeta a odviedol ho do Machanajimu. 9 Ustanovil ho za kráľa nad Gileádom, nad Ašúrcami, nad Jezreelom, nad Efrajimom, nad Benjamínom a nad celým Izraelom. 10 Saulov syn Išbóšet mal štyridsať rokov, keď sa stal kráľom nad Izraelom a vládol dva roky. Dávida sa pridŕžal iba dom Júdu. 11 Dávid vládol v Hebrone nad domom Júdu spolu sedem rokov a šesť mesiacov.

1 Korintským 6,9 Neviete vari, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani prostitúti mužov, ani ich súložníci, 10 ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. 11 A takýmito ste niektorí boli. No boli ste obmytí, ba posvätení a aj ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.12 Všetko smiem, no nie všetko mi osoží. Všetko smiem, ale ja sa ničím nedám zotročiť. 13 Pokrmy sú pre žalúdok a žalúdok pre pokrmy! Boh však obráti i jedno, i druhé navnivoč. No telo nie je pre smilstvo — je pre Pána a Pán pre telo. 14 Boh však vzkriesil Pána a aj nás vzkriesi svojou mocou. 15 Neviete azda, že vaše telá sú Kristovými údmi? Mám teda z Kristových urobiť údy smilnice? Rozhodne nie! 16 Alebo či neviete, že kto sa oddáva smilnici, je s ňou jedno telo? Veď sa aj hovorí: Budú dvaja jedno telo. 17 Kto sa však oddáva Pánovi, je s ním jeden Duch. 18 Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého sa človek dopustí, je mimo tela. Kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. 19 A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha? 20 Boli ste draho vykúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.