2.Samuelova 21, 1 Za Dávidových čias trval tri roky za sebou hlad. Keď Dávid skúmal u Hospodina príčinu toho, dostal od neho odpoveď: „Na Šaulovi a jeho dome lipne krv, pretože pobili Gibeónčanov.“ 2 Kráľ si predvolal Gibeónčanov a rokoval s nimi. Gibeónčania nepatrili k Izraelitom, ale boli zvyškom Amorejčanov. Izraelitov k nim viazala prísaha, ale Šaul sa ich vo svojej horlivosti za Izraelitov a Júdovcov pokúšal vyhubiť. 3 Dávid sa spýtal Gibeónčanov: „Čo mám pre vás urobiť a čím vás uzmieriť, aby ste žehnali Hospodinovmu dedičstvu?“ 4 Gibeónčania povedali: „V prípade Šaula a jeho domu nám nejde o striebro či zlato, ani o to, aby sme niekoho v Izraeli zabíjali.“ Nato im povedal: „Čo navrhnete, to vám splním.“ 5 Povedali teda kráľovi: „Nech nám za muža, ktorý nás chcel zničiť a vyhubiť, aby z nás na území Izraela nikto nezostal, 6 vydajú spomedzi jeho synov sedem mužov. My ich popravíme pred Hospodinom v Gibei, kde vládol Šaul, Hospodinov vyvolenec.“ Kráľ povedal: „Vydám ich.“ 7 Kráľ však ušetril Mefibóšeta, Jonatánovho syna, Šaulovho vnuka, pre prísahu pred Hospodinom, ktorá zaväzovala Dávida i Šaulovho syna Jonatána. 8 Kráľ vzal dvoch synov Ajovej dcéry Ricpy, ktorých porodila Šaulovi — Armoniho a Mefibóšeta — a piatich synov Šaulovej dcéry Merab, ktorých porodila Adrielovi, synovi Barzillaja z Mecholy. 9 Vydal ich do moci Gibeónčanov, ktorí ich popravili na vrchu pred Hospodinom. Všetci siedmi padli naraz. Zahynuli v prvých dňoch žatvy, keď sa začal kosiť jačmeň. 10 Ajova dcéra Ricpa vzala vrecovinu a mala ju rozostretú na skale od začiatku žatvy, až kým na nich nepadol dážď z neba. Nepripustila, aby sa na nich usadili vo dne nebeské vtáky a v noci divá zver. 11 Keď Dávidovi oznámili, čo urobila Ajova dcéra Ricpa, vedľajšia žena Šaula, 12 šiel Dávid prevziať kosti Šaulove a kosti jeho syna Jonatána od obyvateľov Jabéš-Gileádu, ktorí ich uniesli z námestia v Bét-Šane, kde ich predtým Filištínci povesili, keď v Gilbóe porazili Šaula. 13 Odniesol odtiaľ kosti Šaulove i kosti jeho syna Jonatána a pozbierali i kosti iných popravených. 14 Kosti Šaula a jeho syna Jonatána pochovali v Cele, v kraji Benjamína, do hrobu Šaulovho otca Kíša. Vykonali tak všetko, čo prikázal kráľ. Až potom prejavil Boh krajine svoju priazeň.15 Znovu došlo k vojne Filištíncov proti Izraelitom. Dávid sa pustil so svojimi služobníkmi do boja proti Filištíncom; ale Dávid bol unavený. 16 Jišbi z Nóbu, ktorý pochádzal z rodu obrov a ktorého bronzová kopija vážila tristo šeklov, mal opásaný nový meč a chcel zabiť Dávida. 17 Prišiel mu však na pomoc Cerujin syn Abišaj, ktorý Filištínca ovalil a zabil. Vtedy zaprisahali muži Dávida: „Nemôžeš sa s nami púšťať do boja, aby si nevyhasil sviecu Izraela.“ 18 Neskôr došlo znovu k boju proti Filištíncom v Góbe. Vtedy Sibbechaj z Chuše zabil Safa, ktorý bol z rodu obrov. 19 V ďalšom boji proti Filištíncom v Góbe zabil Elchanán, syn Jaré-Oregíma z Betlehema, Goliáša z Gatu, ktorý mal násadu na kopiju hrubú ako tkáčsky návoj. 20 Pri opätovnom boji v Gate vystupoval obrovský muž, ktorý mal na rukách i nohách po šesť prstov, spolu dvadsaťštyri prstov. I ten pochádzal z rodu obrov. 21 Keď však hanobil Izrael, zabil ho Jonatán, syn Dávidovho brata Šimeu. 22 Títo štyria pochádzali z rodu obrov v Gate. Padli rukou Dávida a rukou jeho služobníkov.
1.Korintským 15, 35 Niekto však povie: „Ako sú mŕtvi kriesení? V akom tele prídu?“ 36 Nerozumný! Čo ty seješ, neožije, ak neodumrie. 37 A čo seješ, neseješ ako telo, ktoré má vzniknúť, ale holé zrno, či pšenice, alebo niečoho iného. 38 Boh mu však dáva telo, ako sám chcel, a každému semenu jeho vlastné telo. 39 Nie každé telo je také isté telo, ale iné je telo ľudí, iné je telo zvierat a zas iné je telo vtákov a iné rýb. 40 A sú telá nebeské a telá pozemské, ale iný je jas tiel nebeských a iný pozemských. 41 Iný je jas slnka, iný jas mesiaca a iný je jas hviezd; veď hviezda od hviezdy sa líši jasom.42 Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: čo sa seje porušené, vstáva neporušené; 43 čo je zasiate potupené, vstáva v sláve; čo je siate bezvládne, vstáva v moci. 44 Seje sa telo prirodzené, vstáva telo duchovné. Ak jestvuje prirodzené telo, jestvuje i duchovné. 45 Tak je aj napísané: Prvý človek, Adam, stal sa živou bytosťou, posledný Adam oživujúcim Duchom. 46 Nie je však skôr duchovné, ale prirodzené, až potom duchovné. 47 Prvý človek je zo zeme, pozemský, druhý človek je z neba. 48 Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je ten nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. 49 A ako sme niesli podobu toho pozemského, tak budeme niesť aj podobu toho nebeského.50 Toto teda hovorím, bratia, že telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo, ani porušiteľnosť nezdedí neporušiteľnosť. 51 Počúvajte, poviem vám tajomstvo: Nie všetci zomrieme, ale všetci budeme premenení, 52 naraz, v tom okamihu, na posledný zvuk poľnice. Keď zatrúbi, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my budeme premenení. 53 Lebo toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť. 54 Keď si však toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: Smrť pohltilo víťazstvo!55 Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kde je tvoj osteň?56 Ostňom smrti je totiž hriech a silou hriechu je Zákon. 57 No vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista! 58 A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neochvejní, buďte stále horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je márna v Pánovi.
