2 Samuelova 5, 1 Všetky izraelské kmene prišli k Dávidovi do Hebronu a vyhlásili: Pozri, sme tvoja kosť a tvoje telo. 2 Už vtedy, keď nám vládol Saul, ty si vodieval vojská Izraela a vracal sa s nimi. Tebe povedal Hospodin: Ty budeš pásť môj izraelský ľud a staneš sa jeho vládcom. 3 Všetci starší Izraela prišli ku kráľovi do Hebronu a kráľ Dávid tam s nimi uzavrel zmluvu pred Hospodinom. Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom. 4 Dávid mal tridsať rokov, keď sa stal kráľom, a vládol štyridsať rokov. 5 Sedem rokov a šesť mesiacov vládol nad Júdom v Hebrone, tridsaťtri rokov vládol nad celým Izraelom a Júdom v Jeruzaleme.6 Kráľ tiahol so svojimi mužmi na Jeruzalem proti Jebúsejom, obyvateľom toho kraja. Oni však odkázali Dávidovi: Sem sa nedostaneš, zaženú ťa slepí a chromí. Tým chceli naznačiť: Dávid sa sem nedostane. 7 Dávid však dobyl pevnosť Sion, to je mesto Dávidovo. 8 V ten deň Dávid povedal: Kto chce biť Jebúsejov, nech napadne ich zdroj vody. Chromých a slepých Dávid z duše nenávidel. Preto sa hovorí: Slepý a chromý nevstúpi do chrámu. 9 Dávid sa usadil v pevnosti a nazval ju Dávidovo mesto. Obstavil ju od Milla smerom do vnútra. 10 Dávid sa ustavične vzmáhal a Hospodin, Boh zástupov, bol s ním. 11 Týrsky kráľ Chíram vypravil k Dávidovi poslov. Spolu s nimi aj cédrové drevo, tesárov a murárov, aby Dávidovi postavili palác. 12 Dávid si uvedomil, že Hospodin ho ustanovil za kráľa nad Izraelom a jeho kráľovskú moc povzniesol pre svoj izraelský ľud. 13 Keď sa Dávid presťahoval z Hebronu, vzal si z Jeruzalema ďalšie vedľajšie ženy i manželky a narodili sa mu synovia a dcéry. 14 Toto sú mená detí, ktoré sa narodili v Jeruzaleme: Šammúa, Šóbab, Nátan a Šalamún, 15 Jibchár, Elíšua, Nefeg a Jáfia, 16 Elíšama, Eljáda a Elífelet.

1 Korintským 9, 1 Azda nie som slobodný? Nie som apoštol? A nevidel som Ježiša, nášho Pána? Nie ste azda vy moje dielo v Pánovi? 2 Ak by som aj pre iných nebol apoštol, pre vás iste som; veď vy ste pečaťou môjho apoštolátu v Pánovi. 3 Toto je moja obrana proti tým, čo ma súdia: 4 Nemáme azda právo jesť a piť? 5 Vari podľa príkladu ostatných apoštolov a bratov Pána i Petra nemáme právo brať si so sebou sestru, ženu? 6 Alebo len ja a Barnabáš nemáme právo nepracovať? 7 Kto kedy vojenčí na vlastné trovy? Kto vysadí vinicu, a neje z jej úrody? Alebo kto pasie stádo, a neživí sa mliekom od stáda? 8 Vari to hovorím iba ľudsky? Nehovorí to aj zákon? 9 Veď v Mojžišovom zákone je napísané: Mlátiacemu volovi nezaviažeš hubu. Azda sa Boh stará iba o voly? 10 Nehovorí to vari pre nás? Veď pre nás bolo napísané: Kto orie, má orať v nádeji, a kto mláti, má mlátiť v nádeji, že dostane svoj podiel. 11 Keď sme teda medzi vami siali duchovné, je veľkou vecou žať telesné? 12 Ak iní majú u vás toto právo, prečo nie skôr my? 13 Vari neviete, že tí, čo pôsobia v svätej službe, živia sa z chrámu a slúžia pri oltári, majú podiel z oltára? 14 Preto aj Pán prikázal tak, aby tí, čo ohlasujú evanjelium, z evanjelia aj žili. 15 Ja som však z toho nič nevyužil. Ani toto som nenapísal preto, aby sa mi tak stalo. Lebo radšej by som aj umrel, než by mi niekto zmaril túto moju chválu. 16 Veď ak zvestujem evanjelium, to nie je pre mňa chvála; je to moja povinnosť a beda mi, ak ho nebudem ohlasovať. 17 Ak to konám zo svojej vôle, mám odmenu; ak však nie zo svojej vôle, plním zverenú úlohu. 18 Aká je teda moja odmena? Taká, že keď hlásam evanjelium, hlásam ho zadarmo a nevyužívam právo, ktoré mi z evanjelia prislúcha.