2Mojžišova 4,1 Mojžiš na to odpovedal: Čo ak mi neuveria a nevypočujú ma, ale povedia: Hospodin sa ti nezjavil? 2 Hospodin sa spýtal: Čo to máš v ruke? On odpovedal: Palicu. 3 Hospodin mu povedal: Hoď ju na zem! Keď ju hodil na zem, bol z nej had, takže Mojžiš pred ním utekal. 4 Hospodin rozkázal Mojžišovi: Vystri ruku a chyť ho za chvost! — on vystrel ruku, chytil ho a v ruke sa mu zmenil na palicu — 5 to preto, aby uverili, že sa ti zjavil Hospodin, Boh ich otcov — Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba. 6 Hospodin mu potom povedal: Vlož ruku pod plášť na hruď! Vložil si teda ruku pod plášť na hruď. Keď ju vytiahol, bola malomocná, biela ako sneh. 7 Hospodin povedal: Znova si ju zasuň pod plášť na hruď! On si ju ta zasunul, a keď ju vytiahol, bola ako jeho telo. 8 Ak ti neuveria a neposlúchnu výstrahu prvého znamenia, uveria výstrahe druhého znamenia. 9 Ak však neuveria ani týmto dvom znameniam a neposlúchnu tvoj hlas, naber trochu vody z Nílu a vylej ju na suchú zem. Voda, ktorú naberieš z Nílu, sa na suchej zemi zmení na krv. 10 Nato Mojžiš povedal Hospodinovi: Prosím, Pane, ja nie som výrečný muž; nebol som ním predtým a nie som ani teraz, keď sa rozprávaš so svojím služobníkom, lebo mám ťažkopádne ústa i jazyk. 11 Hospodin mu však odpovedal: Kto dal človekovi ústa a kto ho robí nemým či hluchým, vidiacim alebo slepým? Nie som to azda ja, Hospodin? 12 Teraz choď, ja ti pomôžem hovoriť a poučím ťa, čo máš povedať. 13 Mojžiš však opakoval: Prosím, Pane, pošli niekoho iného. 14 Nato sa Hospodin rozhneval na Mojžiša a povedal: Nie je azda tvoj brat Áron, ten Léviovec? Viem, že on je veľmi výrečný; veď ti už ide v ústrety a úprimne sa poteší, keď ťa uvidí. 15 Budeš sa s ním rozprávať a do úst mu vložíš slová. Ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť. 16 On namiesto teba osloví ľud, on ti bude ústami a ty mu budeš zastupovať Boha. 17 Do ruky si vezmi túto palicu, ktorou budeš robiť znamenia.
–
Matúš18,20 Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz? 21 Ježiš mu odpovedal: Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem. 22 Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. 23 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. 24 Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť. 25 Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: Pozhovej mi a všetko ti vrátim. 26 Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil. 27 Len čo ten sluha odišiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho, škrtil a volal: Vráť, čo si dlžen! 28 Spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a vrátim ti. 29 Ten však nebol ochotný, ale odišiel a dal ho do väzenia, kým mu nesplatí dlžobu. 30 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a oznámili svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 31 Tu si ho pán zavolal a povedal mu: Ty zlý sluha, odpustil som ti celý dlh, pretože si ma prosil. 32 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou? 33 Jeho pán sa rozhneval a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ nesplatí celú dlžobu. 34 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý zo srdca svojmu bratovi.
